Trumpov obrat: Zvažuje ukončenie vojny bez znovuotvoreného Hormuzského prielivu
Niektoré štáty Perzského zálivu, vrátane Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov, vyzývajú prezidenta USA Donalda Trumpa, aby pokračoval vo vojne proti Iránu. Tieto krajiny sa obávajú, že iránsky režim stále nepocítil dostatočný tlak a hrozba sa tým nezmenšila. Podľa zdrojov z USA a Izraela, ktoré citovala agentúra AP, však Trump uvažuje o ukončení vojenských operácií, a to aj bez znovuotvorenia strategického Hormuzského prielivu.
Kancelária prezidenta a vojenské operácie
Americké-izraelské útoky na Irán sa začali 28. februára a generál Pavel Macko, vo výslužbe, v hodnotení situácie uviedol, že možnosti budú zahŕňať aj pozemné operácie. Vojenská misia zameraná na obnovenie prielivu, ktorý je kľúčovým trasou pre prepravu ropy a plynu, by však mohla predĺžiť konflikt nad rámec pôvodne plánovanej doby štyroch až šiestich týždňov.
Trump opakovane zdôraznil, že po dosiahnutí hlavných vojnových cieľov, medzi ktoré patrí oslabenie iránskych námorných a balistických kapacít, plánuje utlmovať vojenské operácie a presadiť diplomatický nátlak na Teherán ohľadne odblokovania prielivu. Ak Teherán nebude ochotný umožniť voľnú plavbu, administratíva plánuje presvedčiť európske krajiny a štáty Perzského zálivu, aby sa do riešenia situácie zapojili.
Dôsledky vojny na Blízkom východe
Na Trumpovej sociálnej sieti Truth Social sa objavili vyhlásenia, že ak nebude dosiahnutá dohoda o ukončení vojny a otvorení Hormuzského prielivu, USA sú pripravené zničiť iránske elektrárne a ropné vrty. Iránsky režim sa snaží zastrašiť obchodné plavidlá a tankery a varovať ich, že o ich bezpečnosti rozhodujú jeho ozbrojené zložky, čo významne obmedzilo pohyb na túto dôležitú vodnú cestu.
Protesty a rozdielne názory krajín Zálivu
Na začiatku konfliktu vyjadrovali krajiny Zálivu nespokojnosť s americkým prístupom, ktorý podľa nich nie dostatočne zohľadnil varovania pred destabilizáciou regiónu. Aktuálne však Biely dom presviedča, že existuje jedinečná príležitosť na oslabenie iránskeho režimu. Zároveň je zjavné, že krajiny Zálivu nie sú jednotné vo svojich názoroch. Spojené arabské emiráty si zas vyžadujú americkú inváziu, zatiaľ čo Kuvajt a Bahrajn preferujú pozemné operácie.
Saudi Arábia sa však naďalej prikláňa k politickému riešeniu a zdôrazňuje, že ak vojna potrvá dlhšie, môže dať Iránu viac príležitostí na útoky na ich ropnú infraštruktúru. Rijád žiada, aby koniec vojny závisel od neutralizácie iránskeho jadrového programu a zničenia jeho balistického programu. Naproti tomu krajiny ako Katar a Omán, ktoré zohrávajú rolu sprostredkovateľov, preferujú diplomatický prístup.
Útoky a bezpečnostná situácia v regióne
Americká a izraelská armáda sa zapojili do rozsiahlych útokov a po necelom mesiaci konfliktu sa Iránci a ich spojenci začali brániť, pričom útoky zahŕňali drony a rakety, ktoré zasiahli nielen Izrael, ale aj americké vojenské objekty na Blízkom východe. Informácie z Dubaja oznámili, že v južnej časti mesta spadli úlomky z iránskych rakiet, pričom niekoľko ľudí bolo zranených.
