Richnava v ohrození: 200 rómskych detí bez školy
Predstava, že viac ako 200 rómskych detí z obce Richnava môže od septembra skončiť bez prístupu k základnému vzdelaniu, je alarmujúca a nemysliteľná. Týždeň za týždňom, ako sa blíži september, narastá tlak na obce, ktoré sa odmietajú postarať o vzdelanie svojich občanov. Bývalý splnomocnenec pre rómske komunity Peter Pollák starší sa otvorene vyjadruje k tejto situácii ako k zlyhaniu štátu na mnohých úrovniach.
Ministerstvo školstva, pokrývajúce oblasť vzdelávania, hovorí o odmietaní ponúk na riešenie problému, pričom starosta Peter Biroš argumentuje, že ponúkané riešenia nie sú realizovateľné. Tieto slová sú ťažkým obvinením voči systému, ktorý by mal zabezpečiť vzdelanie každého dieťaťa, bez ohľadu na jeho etnický pôvod alebo zázemie.
Nečinnosť vlády a lokálnych úradov
Na povrch vyplávajú názory, že pasívny prístup úradov k tejto situácii je takmer zločinný. Hnutie Slovensko, vedúce verejnú debatou, kritizuje nečinnosť splnomocnenca Alexandra Daška. Je zrejmé, že ak štát nedokáže zabezpečiť školu pre znevýhodnených, akou je tá v Richnave, zlyháva vo svojej základnej funkcii.
Podľa MŠVVaM by deti, ktorých škola nemá kapacitné možnosti, mali byť presunuté do iných škôl. Ale koho to zaujíma v praktickej rovine? Bez zodpovednostných krokov zo strany štátu majú tieto deti výnimočne málo šancí na úspešné vzdelanie.
Kapacitný problém a zrušenie dvojzmenného vyučovania
Školy v Richnave sa dostávajú do úzkych. Dvojzmenné vyučovanie, ktoré sa v minulosti nelegálne využívalo na segregáciu detí, sa od 1. septembra má zakázať. A teraz je celá situácia zrazu na pleciach starostu a obce, ako keby to bola ich chyba. Podľa Biroša je situácia zložitá, no vyžaduje si okamžité a efektívne riešenia, ktoré jednoducho nie sú na obzore.
Vzdávanie sa zodpovednosti a ignorovanie základných potrieb detí sú znaky zanedbania, ktorým by sa mala venovať pozornosť. Ak existujú možnosti financovania a budovania novej školy, prečo sa to neuskutočňuje?
Volanie po zmene
Pohľad na situáciu v Richnave by mal vyvolať rozhorčenie. Každý štát by mal mať za povinnosť zabezpečiť svojim občanom rovnaké príležitosti na vzdelanie. V dnešnej dobe, keď je vzdelanie kľúčom k lepšej budúcnosti, je neprípustné nechať deti bez prístupu k školskému vzdelaniu. Naozaj sa chceme pozerať na to, ako sa generácie detí vylučujú zo systému vzdelávania v dôsledku byrokratických pochybení? Až kedy sa budú zástupcovia vlády nielen zdržiavať vo svojich kanceláriách, ale budú konečne vyžadovať zmeny? Téma si zaslúži spoločný záujem a akciu, aby sa našli skutočné a udržateľné riešenia.
