Európska ekonomika: Prečo nie je na tom tak zle, ako sa hovorí
Diskusia o konkurencieschopnosti Európy sa často zaoberá prehlbujúcou sa priepasťou medzi krajinami EÚ a Spojenými štátmi. Avšak kľúčové zasadenie tejto debaty by nemalo spočívať len v rozmere tejto priepasti, ale v mechanizmoch, prostredníctvom ktorých každá z týchto ekonomík vytvára svoje bohatstvo. Zatiaľ čo Európa sa vo veľkej miere spolieha na akumulované aktíva, USA neustále vytvárajú nové bohatstvo.
Ekonóm Paul Krugman naznačuje, že relatívna pozícia Európy zostáva stabilná, ak sa berie do úvahy parita kúpnej sily. Pri tomto názore stojí jeho kolega, nositeľ Nobelovej ceny Philippe Aghion, ktorý tvrdí, že od 90. rokov, ak sa zohľadnia konštantné ceny, Európa stratila svoju silu. Obaja sa síce zaoberajú rozdielmi, no nikto sa nezamýšľa nad ich príčinami a mechanizmami, ktoré ich spôsobujú.
Tento rozdiel je zásadný
Na jednej strane Európa teda vykazuje nižšiu produktivitu oproti USA, no zároveň je bohatšia než pred desiatimi rokmi. Vo výrobe na obyvateľa došlo k nárastu, pričom miera zamestnanosti v EÚ dosiahla rekordných 76,1 % v roku 2025. Zaujímavé je, že Európa si uvedomuje svoje bohatstvo z pohľadu dedičstva, inštitúcií a reputácie, čo značne ovplyvňuje jej hospodársku úroveň.
Takto sa skôr spomaluje obnova alebo regenerácia, než aby došlo k jeho úpadku. Tento koncept, známy ako „ekonomika zásob“, sa líši od americkej „ekonomiky tokov“, ktorá neustále potrebuje inovácie a rýchle expanzie na trhu.
Luxusné odvetvie: Bohatstvo Európy
Kľúčovým sektorom európskej ekonomiky je luxus, odvetvie, ktoré sa zakladá na akumulovaných zásobách, v ktorom dedičstvo a reputácia naberajú na hodnote časom. Na druhej strane máme USA, kde dominujú odvetvia ako softvér a čoraz viac aj umelá inteligencia, ktorých úspech je založený na neustálom posúvaní technologických hraníc.
Európske aktíva, aj keď sú efektívne, nie sú pasívne. Zložené siete dodávateľov a dôveryhodnosť inštitúcií zabezpečujú efektívnosť, avšak časť generovaných hodnôt sa prejavuje v ekonomických rentách, ktoré profitujú z dedičného majetku. To vedie k situáciám, kedy majitelia nehnuteľností alebo značiek profitujú len vďaka svojej polohe a notoricky známemu menovaniu.
Premeňme dedičstvo na novú expanziu
Rozdiel medzi „zásobovými“ a „tokovými“ ekonomikami má tento zásadný dopad aj na diskusie o produktivite. Historické mestá a inštitúcie, či už v Miláne alebo v Paríži, vytvárajú efektívnosť, ale zároveň obmedzujú novú produkciu. Preto, ak sa zohľadnia dedičné revenu, na dynamickom jadre Európy sa môže zdať, že situácia je slabšia, než sa javí.
Jasným kontrastom sú odvetvia, kde sa zdibasujú výsledky efektívnych inštitúcií. Zatiaľ čo z tradície a potenciálu, ktoré dedičstvo má, vznikajú neoceniteľné hodnoty, je potrebné si uvedomiť, že existujú aj mechanizmy, ktoré môžu transformovať tieto predpoklady do novej dynamiky, ako odčlenenie podnikania alebo vytvorenie spoločných podnikov.
Európa má pred sebou výzvu, aby pretransformovala svoje akumulované aktíva na nové pradedinské projekty a inštitúcie, ktoré budú schopné vytvoriť nové technologické cykly a zohľadniť dynamiku moderného hospodárstva.
