Ruština na Ukrajine končí ako chránený jazyk
Prezident Volodymyr Zelenskyj v súlade s aktuálnym vývojom na Ukrajine podpísal nový zákon, ktorý zrušil ruštine status chráneného jazyka. Táto legislatíva signalizuje zásadnú zmenu v jazykovej politike krajiny, ktorej obyvateľstvo ešte stále hovorí v ruštine, no jej používanie je od invázie ruských síl v roku 2022 na ústupe. Podľa správ ukrajinských médií tento krok vychádza z ostrejšieho postoja voči ruskému jazyku, ktorý bol v minulosti považovaný za symbol ruskej nadvlády.
Dôsledky zrušenia ochrany ruštiny
Podľa predseda ukrajinského parlamentu Ruslana Stefančuka, ruština ako jazyk agresorské štátu nemôže využívať prostriedky a ochranné mechanizmy, ktoré boli určené na podporu menšinových a pôvodných jazykov v Ukrajine. Tento zákon je vnímaný ako krok smerom k posilneniu ukrajinského jazykového priestoru a zároveň ako obrana pred historickým a kultúrnym vplyvom Ruska na Ukrajinu.
Rozvoj jazykovej politiky v súvislosti s konfliktom
Tento legislatívny krok nielenže odstraňuje ochranu ruštiny podľa Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, ale zároveň dáva štátu právnu moc obmedziť dodávky verejných služieb v ruštine a regulovať vyučovanie tohto jazyka na školách. Zatiaľ čo pred vojnou sa ruština používala ako materinský jazyk takmer tretinou ukrajinského obyvateľstva, v súčasnosti jej popularita klesá, čiastočne aj kvôli okupovaným oblastiam, v ktorých naďalej pretrváva ruská nadvláda.
Reakcie na nový zákon
Ruskí predstavitelia reagovali ostro na tento krok, pričom hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová označila rozhodnutie Ukrajiny za „neonacizmus v akcii“. Tieto vyhlásenia len posilňujú napätie medzi oboma krajiny a zdôrazňujú, ako zložitá a citlivá je jazyková situácia na Ukrajine, ktorá pozostáva z rôznych etnických a jazykových skupín.
Záver
Zákon o zrušení štatútu ochranného jazyka pre ruštinu na Ukrajine predstavuje kľúčový krok v procesoch identitných zmien a jazykovej politiky krajiny. Zatiaľ čo v minulosti bola ruština neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho diskurzu, teraz sa stáva predmetom kontroly a regulácie v rámci širšieho kontextu konfliktu a snahy o národnú identitu.
