Zabudnite na prorastové opatrenia
V diskusii o slovenských ekonomických otázkach sa čoraz častejšie objavuje názor, že aktuálne strategické kroky a opatrenia v hospodárskej politike sú nedostatočné. Brigita Schmögnerová, bývalá ministerka financií Slovenskej republiky, načrtla súčasnú situáciu, v ktorej naša krajina čelí externým ekonomickým výzvam, pričom zdôrazňuje, že vonkajšie faktory nepriaznivo ovplyvňujú každý štát, no vnútorné faktory ovplyvňujú, ako sa s týmito výzvami vysporiadame.
Ekonomická závislosť a budúcnosť EÚ
Špecificky sa Slovensko ocitá v ťažkej situácii, pretože väčšina jeho exportu smeruje do krajín EÚ, pričom Nemecko predstavuje takmer štvrtinu našich vývozov. Takáto silná závislosť od nemeckého hospodárstva ukazuje na slabinu Slovenska, keďže ak nastanú problémy v týchto krajinách, Slovensko pocíti ich dopad. Slovenská vláda, vedená Robertom Ficom, naznačuje, že nešťastné ekonomické somatické vonkajšie faktory zohrávajú kľúčovú úlohu, ale základ priehľadnosti a adaptability hospodárskej štruktúry leží vo vnútorných faktoroch.
Priemyselná štruktúra EÚ
Podľa Maria Draghiho, bývalého talianskeho premiéra a šéfa Európskej centrálnej banky, EÚ stojí na križovatke, kde potrebuje radikálne zmeny, inak sa stane marginálnym hráčom na globálnom trhu. EÚ má problém so zložitým rozhodovacím procesom, ktorý bráni rýchlej adaptácii na zmeny v priemyselnej štruktúre a podporuje stagnáciu. Draghiho správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti, publikovaná v septembri 2024, varuje pred nutnosťou okamžitej akcie.
Neefektívnosť izolovaných opatrení
Smrť prorastových opatrení nastane, ak sa nezrealizuje radikálna transformácia hospodárskej štruktúry. História ukazuje, že samo o sebe znižovanie daní a daňovej záťaže nemôže zabezpečiť dlhodobý hospodársky rast. Implementované opatrenia, aj keď mohou byť pozitívne, ak negenerujú výrazné zmeny v ostatných oblastiach hospodárskeho života, budú mať len obmedzenú účinnosť. To sa potvrdilo aj v prípade návrhov Richarda Sulíka, ktoré v predošlej vláde nepriniesli výsledky.
Nebezpečné mýty o daňových zaťaženiach
V diskusii o zdanení v Slovenskej republike sa šíri množstvo mýtov, ktoré môžu zle ovplyvniť verejné mínienie. Hovorí sa, že Slovensko má najvyššie daňové a odvodové zaťaženie, čo je však v kontexte OECD nepresné. V skutočnosti, podiel daní na príjmoch v našej krajine je nižší ako priemer v OECD, čo naznačuje, že naše daňové štruktúry nie sú najťažšie. Úlohou vlády je preniesť tieto zaťaženia na nové formy zdanenia, ktoré podporia rast hospodárstva.
Urgentnosť radikálnych zmien
Je zrejmé, že Slovensko sa nachádza v bode, kedy je nutné zrealizovať rýchle a účinné zmeny, inak sme odsúdení na stagnáciu. Opäť sa ukazuje, že prorastové opatrenia bez hlbokých zmien v hospodárskej štruktúre sú len dočasným riešením. Našou úlohou je zabezpečiť, aby vlády a podnikatelia, ktorí rozumejú naliehavosti transformácie, predložili jasný plán na podporu inovácií, digitalizácie a zelenej transformácie, ktoré by do budúcnosti zabezpečili trvalý ekonomický rast.
