Smútok z budúcich dôchodkov: Výpočty penzií prichádzajú do schránok
Starobné dôchodky na Slovensku čelí pesimistickej budúcnosti, ktorá vyvoláva mnohé obavy. V súčasnosti sa nielen diskutuje o udržateľnosti 13. dôchodkov, ale aj o celej problematike financovania dôchodkového systému, ktorý sa zdá byť čoraz viac ohrozený. Štát sa na vyplácanie dôchodkov musí snažiť zabezpečiť prostriedky prostredníctvom zadlžovania, keďže hospodárenie Sociálnej poisťovne vykazuje záporné výsledky a vyžaduje si dodatočné dotácie pre svoju stabilitu.
Ľuboš Pavelka, ekonóm, vo svojom príspevku z 18. mája 2026 vyzýva na pozornosť voči súčasnému stavu dôchodkového systému. Historicky sa namiesto 13. dôchodkov vyplácali sociálne príspevky pre strádajúcich dôchodcov, avšak dnes dostávajú 13. dôchodky aj tí, ktorí sa odsťahovali do zahraničia a majú tam poberané vysoké penzie. Títo dôchodcovia sú v situácií, kde platia zdravotné odvody a niekedy aj dane z príjmu, čo v iných krajinách nieje zvykom.
Na konci roka 2025 predstavoval priemerný dôchodok na Slovensku 703 eur, pričom niektoré seniori sú nútení platiť za pobyt v domoch sociálnych služieb od 1 200 až do 2 600 eur v závislosti od ich stupňa odkázanosti. Tieto náklady sú v nemalej miere kryté obcami, mestami a vyššími územnými celkami, keďže štát naďalej nemá dostatok prostriedkov na pokrytie týchto výdavkov.
Súčasní poistenci dostávajú od Sociálnej poisťovne dôchodkové prognózy, ktoré sú určené na veľmi širokú populáciu viac než 3,5 milióna ľudí. Tento dokument ponúka tri scenáre budúcej penzie, pričom zohľadňuje predpoklady vzrastajúcej penzijnej renty z 2. piliera dôchodkového sporenia. Dôležité faktory ovplyvňujúce výšku dôchodku zahŕňajú výber fondov, na ktoré sa odvodzujú príspevky a doba sporenia. Každý scenár vychádza z rôznych predpokladov o budúcom vývoji trhu.
V prognóze sa berie do úvahy aj kúpna sila peňazí v čase, pričom za 10 000 eur si dnes človek pri priemernej ročnej inflácii 4 % kúpi za 30 rokov toľko, ako dnes za 3 083 eur. Cieľom dôchodkovej prognózy je oboznámiť poistencov s realitou ich budúcnosti a dať im možnosť lepšie plánovať starobu, aj keď odhady sa môžu v značnej miere líšiť od budúcej reality, ak poistencovi niekoľko rokov klesnú príjmy alebo nastanú obdobia práceneschopnosti.
Ak má poistenec pocit, že fond v 2. pilieri má slabú výkonnosť, má tú možnosť, aby ho zmenil alebo si presunul úspory do inej správcovskej spoločnosti. Je potrebné spomenúť, že renty vyplácané z 2. piliera nie sú pre mnohých lákavé, pretože ich nevypláca správcovská spoločnosť, ale životná poisťovňa, ktorú si sporiteľ sám zvolí. Pri výpočte doživotnej renty sa zohľadňuje stredná dĺžka života, čo však môže mať dopad na férovosť nastavenia renty pre samotného poistenca.
Pri výpočtoch dôchodkov sa nezohľadňujú odpracované roky, pokiaľ ide o štúdium po roku 2003 alebo obdobia nezamestnanosti, čo sa pravdepodobne negatívne odrazí na konečnej výške dôchodkov. Dôvody pre znižovanie rastu priemerných miezd v krajine taktiež ovplyvňujú výpočet penzií a zvyšujú obavy občanov o finančnú bezpečnosť ich budúcich starobných dôchodkov.
Bez ohľadu na súčasné sľuby a prognózy je otázne, či dôchodková prognóza nespadne do situácie podobnej výpisom Sociálnej poisťovne z roku 2003, kedy sa písomné garancie stali v priebehu času bezcenné. Situácia si zasluhuje serióznu diskusiu a pripravenosť zodpovedných orgánov na zabezpečenie udržateľnosti dôchodkového systému.
