Pravda o konsolidácii a jej dopady na spoločnosť
Konsolidácia verejných financií sa čoraz častejšie stáva predmetom debate nielen medzi ekonómami, ale aj širokou verejnosťou. Talianska ekonómka Clara Matteiová upozorňuje na absurdnosť škrtenia sociálnych výdavkov bez akýchkoľvek investícií do ekonomiky. Tento spôsob prístupu nevedie k posilneniu hospodárskeho rastu, ale iba zvyšuje dlžobu a obmedzuje životné podmienky pracujúcich. Ako sa ukazuje, konsolidácia je často využívaná ako nástroj na kontrolu a potláčanie alternatívnych systémov a možností v spoločnosti.
Pracujúci ako obete inflácie
Dôležitým aspektom tejto situácie je, že ekonómovia a politici posúvajú vinu za infláciu na plecia pracujúcich. Vyššie mzdy, ktoré ovplyvňujú rast cien, sú prezentované ako hlavný problém, zatiaľ čo podiel ziskov a rozhodnutia vrcholového manažmentu firiem, ktoré ovplyvňujú ceny, zostávajú bez povšimnutia. Spoločnosť sa tak ocitá v bludnom kruhu, kde je dopyt po vyšších platoch stavaný do pozície vinníka ekonomickej nestability.
Mechanizmy fiškálnej konsolidácie
V rámci fiškálnej konsolidácie vnucuje centrálna banka zvyšovanie úrokových sadzieb, čo zasahuje do životných podmienok pracujúcich. Tí sú nútení zmenšiť svoje výdavky, čeliť vyšším nákladom na hypotéky a prežívať pri oklieštených možnostiach nákupu. Mimoriadne ťažké podmienky sa zhoršujú aj škrtmi v sociálnych výdavkoch, ktoré majú slúžiť na podporu školstva, zdravotnej starostlivosti a iných dôležitých služieb.
Ekonomická schizofrénia
Pri takomto type konsolidácie je evidentné, že štát financuje zbrojárske a energetické firmy, zatiaľ čo sociálne služby, ktoré sú nevyhnutné pre pracujúcich, zostávajú nepokryté. To všetko sa deje v prospech elít, pričom bežní obyvatelia trpia. Logika zisku v tomto prípade prevyšuje logiku spoločenských potrieb, a tak sa vytvára stále hlbšia priepasť medzi potrebami väčšiny a záujmami privilegovaných skupín.
Rozdelenie a slabosť pracujúcich
Toto rozdelenie medzi pracujúcimi spôsobuje, že tí, ktorí sú aj tak zraniteľní, sa stávajú súčasťou vzájomného súperenia pre obmedzené pracovné miesta. To vytvára prostredie, v ktorom je znižovanie solidarity a vyžaduje si, aby sa jednotliví pracujúci postavili proti sebe namiesto toho, aby sa spojili v boji za zlepšenie svojich životných podmienok. Ekonomická a sociálna dynamika sú teda nastavené proti nim.
Potreba politickej zmeny
Na zmenu súčasného stavu nestačí len príchod nových politikov; je potrebná politická vôľa a tlak zdola, aby sa dosiahli konkrétne zmeny. Politická scéna, od ľavice po pravicu, sa čoraz viac zameriava na konsolidáciu, pričom sa ignoruje ozajstný dopad na populáciu. Ak teda odborníci navrhujú progresívne zdanenie, ktoré by zasiahlo zisky, kapitál sa od takýchto zmien nebude ochotný vzdať.
Financovanie elít na úkor pracujúcich
V konečnom dôsledku je zrejmé, že konsolidácia vyhovuje tým, ktorí sú už v privilegovanej pozícii, pričom pracujúci zostávajú na okraji záujmu. Ak štát investuje do zbrojárskych a energetických firiem namiesto do potrebných sociálnych služieb, posilňuje existujúce nerovnosti. Kto získa tieto prostriedky, nie sú ti, ktorí potrebujú najviac, ale vlastníci kapitálu a elít. Rozhodujúce je pritom, ako sa systém nastavuje, a čo je potrebné spraviť pre jeho zmenu.
