Nechcené sklamania pod reflektorom
Futbalové predstavenia Slovákom v posledných zápasoch rozhodne nedopadli podľa predstáv. Tréner Francesco Calzona musel po prehre v Severnom Írsku sklopiť hlavu a vytiahnuť tú najostrejšiu kritiku. Počas prvého polčasu sa jeho zverenci ukázali ako skutoční amatéri, ktorým chýbala akákoľvek forma súdržnosti. Na ihrisku bolo vidieť slabnúci entuziazmus aj absentujúcu kvalitu, ktorá by podporila tímové ambície.
Calzónovo sklamanie a irónia osudu
Pokiaľ sa nároční fanúšikovia slovenského futbalu spoliehali na srdnaté výkony, Calzona ich poriadne sklamal. „Pred týždňom som varoval hráčov,” hovoril znechutený tréner. „Dnešný zápas mal byť fúziou agresivity a fyzickej sily, no skončili sme v pasci vlastnej naivity.” Akoby mu chýbalo porozumenie pre situáciu, zverenci sa nielenže nedokázali orientovať, ale na ihrisku bezducho blúdili a darovali súpera na tanieri.
Chyby na obraze a neospravedlniteľná absencia
Calzona si musel utrieť slzy sklamania, keď hovoril o nevykonateľnej kvalite svojich zverencov. Kritika sa sype nielen na jeho hlavu, ale aj na hráčov, ako Martin Dúbravka, ktorému sa nepodarilo zachytiť jedno jednoduché strelenie. Ako sa hrdý tím, ktorý pred mesiacom hral v neuveriteľnej forme, dostal do bodu, kedy vyzeral ako chalani z detského ihriska?
Podceňovanie súperov a preberanie zodpovednosti
Tréner Calzona hovoril o Luxembursku, ako o slabšom protivníkovi. Tento prístup sa zdá nemiestny, keď vedete celú garnitúru do boja s prehistorickými vtedajšími chybami. Dnešná slabá podpora zo strany hráčov naznačuje, že sebavedomie tímu je viac ako narušené. Kvalita by však nemala byť ilúziou, ale nutnosťou!
Vedúci hráči pod tlak a otázky bez odpovedí
A ako odpovedať na otázku ohľadom chýbajúcej intensidadi? „Mali sme zakladať útoky rýchlejšie,” cituje tréner Calzona. Avšak pravdou je, že ak deväť hráčov robí neospravedlniteľné chyby, je jasné, že tím zlyháva na všetkých frontoch. Kto z vôbec niečo predviedol, musí byť ťažením pred odchodom na ďalšie zápasy. Dôležité body sa už dávno stratili a nahradiť ich bude poriadne náročné. Očakávania sa rozpadnú a z hráčov padne ťažká baldachýn bremena.
Nebude to jednoduché, ale musíme bojovať
Fanúšikovia, ktorí už strate viery v reprezentáciu, sa budú pýtať, aké má tento tím ambície. Zodpovednosť leží na hráčoch, ale akoby aj Calzónova dôvera v nich zhynula na poli apatickej hranice. Čas beží, a kým Slovensko nepreukáže väčšie úsilie, môže sa rozlúčiť s nádejou na odpoveď v nasledujúcich zápasoch. Prehrávať len tak nie je opciou. Hráči musia zamakať, inak skončíme ako mátožný tím, ktorý svojou primitivitou len sklamáva národ.
