Nenávidel komunizmus, vojna ho vzrušovala a Stalinovi neveril. Čo všetko odhaľuje veľká monografia o Churchillovi?
Winston Churchill prestával dôverovať Stalinovi po Jaltskej konferencii vo februári 1945. V tomto prípade poukázal na zásadné odlišnosti vo svojich presvedčeniach v exkluzívnom rozhovore pre Pravdu uznávaný britský historik Andrew Roberts. Roberts analyzuje Churchillov vzťah k komunizmu, jeho fascináciu vojnou a problém s dôverou k Stalinovi, čo odhaľuje komplikovaný obraz jedného z najvýznamnejších lídrov 20. storočia.
„Po rokovaniach na Jalte sa ukázalo zjavné, že demokratické voľby sa na sovietmi kontrolovanom Poľsku neuskutočnia. Tak začal Churchill pociťovať, že Stalinovi sa nedá veriť. Tento pocit vyvrcholil 5. marca 1946, keď predniesol svoj slávny prejav o železnej opone,“ hovorí Roberts. V strede tohto obdobia bol Churchill mnohými považovaný za vojnového štváča, avšak nielenže sa ukázalo, že jeho obavy boli oprávnené, ale aj to, že jeho varovania pred zaslepeným idealizmom sa ukázali naozaj presné.
Churchillove detstvo a rodinné zázemie
Vyrastanie Winstona Churchilla v viktoriánskom Anglicku nebolo jednoduché. Jeho rodičia, aj keď z aristokratického prostredia, sa mu venujú len minimálne. Rodičia z vyšších vrstiev bežne trávili s deťmi málo času, a tak mal Winston vo svojich šiestich rokoch matku pri sebe iba pár týždňov. Otec sa venoval politickej kariére a matka mala množstvo milostných afér, čo jeho detstvo výrazne poznačilo. Napriek tomu si vytvoril silný vzťah s pestúnkou, ktorá výrazne ovplyvnila formovanie jeho osobnosti.
Školské roky a vojenská kariéra
Vo škole zažil mladý Churchill ťažkosti s autoritami, keďže riaditeľ bol známy svojimi sadistickými metódami. Winston, s jeho prirodzenou vzburou proti disciplíne, bol pravidelne trestaný. No zároveň v ňom rástla túžba vyniknúť a odlíšiť sa od ostatných. To, že sa narodil v čase vrcholiaceho britského impéria, vytvorilo v ňom presvedčenie, že impérium je pre svet pozitívne, čo sa nielenže odzrkadlilo v jeho ambíciách, ale aj formovalo jeho pohľad na svet.
Po absolvovaní Kráľovskej vojenskej akadémie v Sandhurste sa Churchill stal fascinovaným vojnou a vojenskou kariérou. Jeho zvedavosť a odvážnosť sa dostali do popredia, keď sa rozhodol stať sa vojnovým reportérom, pričom hral dôležitú úlohu v mnohých významných historických udalostiach už od mladého veku. Bol známym reportérom prelomu 19. a 20. storočia, pričom množstvo jeho dobrodružstiev utváralo jeho politickú kariéru.
Politické názory a zlyhania
Churchillov politický a ideologický vývoj bol komplexný. Hneď po vstupe do parlamentu v roku 1900 sa zaviazal ku konzervatívcom, no v roku 1904 prešiel k liberálom z dôvodu presvedčenia o voľnom obchode. Tento prechod bol vnímaný ako zrada, avšak on presadzoval svoj predpoklad, že voľný obchod je v záujme krajiny. Jeho názory sa vyvíjali v priebehu času, pričom sa stretával s tvrdou kritikou v súvislosti s niektorými rozhodnutiami, ako napríklad s katastrofálnou vojenskou kampaňou pri Gallipoli. Po veľkých stratách, kedy sa odhadovalo, že 147-tisíc vojakov bolo zranených či zabitých, prevzal Churchill zodpovednosť a rezignoval zo svojej funkcie.
Vojnový líder a povojnové vyhliadky
Stal sa predsedom vlády v máji 1940, kedy sa intenzívne zameral na vojenskú politiku. V Crucial evakuácii z Dunkirku dokázal mobilizovať národ, čo znelo v srdciach Angličanov ako výzva k odvahe. Na druhej strane, problém rokovaní s Nemeckom ostával v pozadí, pričom Churchill vedel, že ústupky by boli osudové. Od prvého dňa v úrade presadzoval tvrdý postoj voči Adolfovi Hitlerovi, pričom opäť demonštroval svoju jedinečnú schopnosť predvídať vojenské a geopolitické výzvy tej doby.
Studená vojna a jeho odkaz
Po vojne Churchill vnímal hrozbu komunizmu a stalinského režimu ako vážnu. Jeho obavy, ktoré sa manifestovali v prejave o železnej opone, boli zasadené do historických kontextov, kde jeho presvedčenie o hrozbe totalitarizmu a vnútorného rozporu v spoločnosti zdôrazňuje jeho schopnosti predvídateľa. Až do konca svojich dní sa Churchill usiloval o vyváženie moci medzi veľmocami a napĺňanie povzbudzujúcich reforiem, ktoré mali pomôcť cieľom Británie a stabilite vo svete.
Severne od Colchesteru ležia originálne artefakty a poznatky o Churchillovi, ktoré ešte aj dnes zaujímajú historikov, spisovateľov a verejnosť. Andrew Roberts, autor knižnej monografie, prináša niekoľko prelomových informácií o Churchillovi, jeho princípoch a osobnosti, ktoré prežívajú do dnešného dňa a ostávajú predmetom živého diskurzu.
