Obraz Číny: Realita nás raz donúti k objektívnejšiemu vnímaniu
Predstava o Číne, ktorá dominuje v európskych médiách, je často poznačená obrazom autoritárskeho režimu, predstavujúceho hrozbu pre Európu a potenciálne pre celý svet. Tento pohľad sa snaží prekonávať zahraničný spravodajca z najvýznamnejšieho nemeckého ekonomického média, Handelsblattu, ktorý sa nachádza v Šanghaji. Kriticky sa zamýšľa nad polarizovaným naratívom, ktorý rozdeľuje názory na Čínu na dva extrémy – buď ju obdivujeme, alebo ju ostro kritizujeme, pričom neexistuje nič medzi tým.
Jednou z jeho hlavných výziev je vyzvať na vyváženejšiu debatu, zakladajúcu sa na faktoch a dátach, ktorá môže zohľadniť ako príležitosti, tak aj riziká vo vzťahu k Číne. Napríklad, je dôležité, aby sme sa snažili o spoluprácu, ako je nákup čínskych solárnych panelov, avšak pri nákupe a investíciách by sme mali tiež zvážiť otázku, či ide o kritickú infraštruktúru, strategickú závislosť alebo neférovú konkurenciu. Okrem toho by sme nemali ignorovať možné krádeže duševného vlastníctva a význam akejkoľvek spolupráce pre náš bezpečnostný sektor.
Autor textu takto opakuje existujúce kritické argumenty vo vzťahu k Číne, pričom posúva debatu smerom k väčšej otvorenosti, čo je zásadné. Môžeme si to predstaviť, akoby kmeňový redaktor v liberálnom médiu zhodnotil všetky významné kauzy vlád Roberta Fica, ale zároveň by uznal aj niektoré úspechy týchto vlád.
Je pravdepodobné, že súčasná európska ekonomika začína byť v mnohých sektoroch nekompetitívna voči čínskym firmám. Otázkou však ostáva, do akej miery nás Čína vojensky ohrozuje. Organizuje Čína v Európe prevraty alebo vedie vojny rovnakého typu, aké poznáme z Iraku či Iránu? Skutočne je Čína hrozbou, alebo sa iba správa ako ekonomický konkurent, voči ktorému môžeme použiť klasické ekonomické nástroje na obranu?
Odpovedanie na tieto otázky by mohlo viesť k zmene vnímania oponenta ako nepriateľa, pričom hrozí, že chvála by sa mohla považovať za vlastizradu. Potrebujeme obnoviť kultúru výmeny názorov, základný znak demokratických systémov. Uskutočnenie vyváženejšej verejnej diskusie by mohlo viesť nielen k zlepšeniu demokracie v európskom priestore, ale aj k efektívnejším riešeniam v našej zahraničnej politike vo vzťahu k Číne.
Týmto prístupom by sme mohli považovať Čínu za učiteľa, od ktorého sa môžeme niečo naučiť, podobne ako kedysi Číňania učili od iných. Je nutné opustiť pocit nadradenosti a prijať fakt, že multipolárny svet už existuje. Veď šanca na spoluprácu namiesto intenzívneho súperenia je tu stále.
V slovenskom mediálnom kontexte je dôležité, aby sme kriticky reagovali na informácie, ako sú tie, ktoré prezentoval Mikloš v analýze inštitútu priamo pod francúzskym premiérom. Tieto údaje varujú, že Slovensko môže prísť o až 80,9 % svojho priemyslu a ponúkajú neefektívne opatrenia, ako clá a oslabenie eura.
Pokiaľ sa Európa dostáva do situácie, v ktorej je závislá na čínskych dodávkach, mali by sme sa riadiť aj teóriou závislosti, ktorá znamená obmedzenie obchodu a zníženie nadmernej spotreby, čo má devastujúci účinok na našu planétu.
Názory externých prispievateľov nemusia reprezentovať stanovisko redakcie, avšak v tejto debate sa zdá, že otvorenosť a spolupráca sú kľúčovými prvkami, ktorými môžeme prispieť k vyváženejšiemu pohľadu na vzťah s Čínou a na žiadúce smerovanie našich ekonomických a politických záujmov.
