Cenzúra v súčasnom svete: pohľad Aj Wej-weja
Aj Wej-wej, renomovaný čínsky umelec, známy svojou odvahou postaviť sa autoritárskej cenzúre, vo svojej eseji O cenzúre z roku 2026, zdôrazňuje nebezpečenstvo, ktoré predstavuje cenzúra v rôznych formách. Koncentruje sa nielen na surové autoritárske praktiky v Číne, ale súčasne kritizuje aj zjavne liberálne demokracie, v ktorých je cenzúra skrytejšia, no rovnako devastujúca.
V prípade Číny sa cenzúra uplatňuje predovšetkým prostredníctvom nátlaku. Úrady Čínskej ľudovej republiky zasahujú nie priamo proti jednotlivým umelcom, ale ich zastrašujú prostredníctvom blízkych osôb, zamestnávateľov a kultúrnych organizácií. Aj Wej-wej upozorňuje na známe porekadlo: „Zabi kura, aby si vystrašil opicu,“ ktoré vystihuje psychológiu cenzúry. Umelci tak začínajú uplatňovať autocenzúru vo svojich pracách a živote, aby sa vyhli problémom.
Dnešná autocenzúra sa však rozširuje aj na demokratické spoločnosti, kde sa mnohí radšej prispôsobia bezduchým pravidlám, ktoré sú často absurdné a nemajú opodstatnenie. Aj Wej-wej koriguje túto realitu absurdnou mocou, ktorou disponujú filmoví producenti, vydavatelia a grantové agentúry. Títo aktéri sa snažia predpovedať, čo bude zaujímavé pre publikum, čím de facto manipulujú umelecký proces a nahrádzajú umelecovu víziu svojimi vlastnými záujmami.
Podľa neho sa redaktori častokrát domnievajú, že prispôsobením umenia trhu „vychádzajú čitateľom v ústrety.“ Avšak v ich presvedčení je skrytá cenzúra, ktorá potláča slobodu umelcov a ich vyjadrenie v mene uniformity a konformity. Ak spoločnosť neumožňuje slobodné myslenie a rozmanité názory, stáva sa slabou a skorumpovanou, stráca na integrite a rozume.
Aj Wej-wej označuje cenzúru za prirodzeného nepriateľa ľudskej mysle, pričom upozorňuje, že sloboda myslenia a prejavu je neoddeliteľná. Bez slobody vyjadrenia stráca pojem slobody samotný význam. Myšlienky a názory José Ortegu y Gasset, španielskeho filozofa, opakujú túto tému, keď upozorňuje, že človek je skutočne ľudský, len keď myslí samostatne a chápe zodpovednosť za svoje konanie.
Na záver sa pýta, akú zodpovednosť za svoje činy preberajú cenzori a tí, ktorí sa podvolia akejkoľvek cenzúre? Tento podnet na zamyslenie je naliehavý, pretože v dobe narastajúcej cenzúry je potrebné klásť otázky o slobode, ktorej sa odopierajú umelci a jednotlivci.
