Dokedy vydrží „demokratická“ Tisza?
Európski lídri, ktorí odpisovali Viktora Orbána, sú prekvapení výsledkami nedeľných volieb v Maďarsku, kde opozičná strana Tisza získala 138 kresiel v 199-člennom parlamente. Tento výsledok považujú za historickú prehru krajnej a populistickej pravice, no je to naozaj tak? V tejto súvislosti sa pojmy ako úspech a prehra stávajú otázne.
Viktor Orbán, líder vládnej strany Fidesz, získal v týchto voľbách takmer 40 % hlasov, konkrétne 39,15 %. To je porovnateľné s podporou iných veľkých strán v Európe, no otázka zostáva, aká je v skutočnosti ich stabilita. Napríklad britská labouristická strana po dvoch rokoch vlády mala 411 kresiel, ale skutočne za ňu hlasovalo len 32,7 % voličov. Tento rozpor v percentách je bežnou praktikou väčšinového volebného systému, ktorý funguje aj v Maďarsku a v podstate určuje, že víťaz berie všetko.
Fidesz síce získal 40 % hlasov, ale kvôli voľbnému systému obsadil iba 55 mandátov, zatiaľ čo Tisza, ktorá získala 52,44 % hlasov, získala 138 kresiel. Tento vývoj bol priamym výsledkom Orbánovej volebnej reformy, ktorou sa snažil zabezpečiť dominanciu svojej strany. Paradoxne sa však stalo to, čo určite nepredpokladal – jeho vlastná mašinéria sa obrátila proti nemu.
Odpisovať Orbána by bolo veľkým omylom, pretože príklady z iných krajín ukazujú, že po prvotnom triumfe opozície nastáva často rýchle vytriezvenie. Napríklad britskí labouristi sa po roku vlády dostali na míňajúcu sa cirkuláciu podpory, čo vedie k zásadnému zníženiu ich popularity. Akú budúcnosť čaká Tiszu, je otázne. Sú totiž paralely s Poľskom, kde koalícia proti Kaczyńskej strane Právo a spravodlivosť úspešne odoláva.
Tisza, rovnako ako OĽaNO na Slovensku, sa zdá byť zlepencom bez pevnej identity, zloženým z rôznych politikov a osobností, vrátane športovcov a celebrít. Zatiaľ čo Fidesz má silnú podporu na vidieku, Tisza zápasí s vlastnou identitou a organizáciou. A ako sa ukazuje, jej budúca stabilita a jednota sú otázne, najmä pri implementácii štátneho rozpočtu.
Čelí však aj vnútornému napätiu. Po voľbách sa mnohí poslanci musia vyrovnávať s otázkami o ich smerovaní a prioritách. Skutočná zloženie strany sa zatiaľ nezdá byť jasné, čo znepokojuje aj samotných lídrov. Orbánova vláda s 40-percentnou podporou sa nielenže nezdá byť v ohrození, ale naopak, vojna s opozíciou mať stále veľký význam. Je to boj o prežitie a moc, a nikto si nemôže byť istý, ako sa táto situácia vyvinie.
Všetky tieto faktory naznačujú, že Tisza sa v najbližších mesiacoch bude musieť vysporiadať s radom výziev, a otázne je, či jej líder Péter Magyar dokáže uniesť zodpovednosť a čeliť hrozbám, ktoré prichádzajú nielen zvonka, ale aj zvnútra strany. Vyzývajúci kroky voči verejným médiám a nejasná politická stratégia môžu oslabiť dôveru voličov do tejto zlej koalície, pričom otázka demokratických princípov zostáva otvorená.
