Odkiaľ prichádza mráz (z Bieleho domu) alebo chceme žiť v tieni mrakodrapov?
V rokoch 1977-1978 významný politik a účastník Pražskej jari, Zdeněk Mlynář, napísal v exile vo Viedni knihu s názvom „Mráz přichází z Kremlu”. Toto dielo zachytáva vojenskú intervenciu Moskovského bloku v Československu v roku 1968, ktorá bola realizovaná s aktívnym zapojením Varšavského paktu. Mlynář, ako signatár Moskovského protokolu a Charty 77, využil túto knihu na vystihnutie atmosféry strachu a neistoty.
V tejto súvislosti sa traduje príbeh, ktorý, hoci môžeme spochybňovať jeho pravdivosť, má svoj pôvod v kníhkupectve. Predavač tam údajne usporiadal tri knihy tak, aby ich názvy vytvorili súvislú vetu: „Chceme žiť Ďaleko od Moskvy V tieni mrakodrapov.” Tieto knihy skutočne existovali – „Chceme žiť” je sociálny román predmníchovskej republiky od Karla Nového, „Ďaleko od Moskvy” je vojnová dráma Vasilija Ažajeva, a „V tieni mrakodrapov” sa objavuje v rôznych podobách od 60. rokov.
Mrznú zajatie Bieleho domu
V období Trumpovej administratívy sa objavila ponuka na kúpu Grónska, ktorú prezident USA vznesol voči Dánsku, a jej originalita vzbudila skôr pobavenie, než vážne úvahy. Avšak s nedávnymi geopolitickými udalosťami, ako je únos prezidenta Venezuely Nicolása Madura, a vojenské kroky Bieleho domu proti Iránu, sa situácia stala vážnejšou. USA začali preukazovať silné ambície, ktoré spájajú štáty EÚ v odporoch voči takýmto praktikám.
Situácia sa ďalej zhoršila, keď Trump naznačil, že má právo konať voči Kube s úplnou voľnosťou. Týmto svojím postojom akoby evokoval historické postavy cisárov ako Caligula alebo Nero, čím dal najavo, že intenzita amerických záujmov sa nezmenšila.
Príčinou tohto nového poriadku nie sú iba geopolitické záujmy, ale aj vnútropolitická dynamika, ktorá zahŕňa aj názory silných jednotlivcov, akým je Joe Kent, bývalý šéf protiteroristického centra USA, ktorý sa odvážil verejne vyjadriť nesúhlas s vojnou proti Iránu.
Chceme žiť v tieni mrakodrapov?
Na druhej strane mrakodrapy už nie sú synonymom len pre Wall Street. Dnes je EÚ stále viac závislá od Silicon Valley a amerických digitálnych technológií. Množstvo krajín únie je digitálne závislých až na 80-90 % od služieb spoločností ako Microsoft, Google, Amazon a Alibaba. Online platformy ako Zoom a Teams sa stali neodmysliteľnou súčasťou európskeho hospodárskeho a spoločenského života.
Riziko spočíva v tom, že „technolibertariáni” môžu ovládnuť európsku politiku a demokratické procesy, pričom takto zameraní jednotlivci, akým je Peter Thiel, môžu spôsobiť celkovú destabilizáciu v demokratických hodnotách EÚ. Jeho aktivity a aktivity celej generácie technologických magnátov, ktorí sa snažia ovplyvniť politiku a voľby od brexitu po voľby v Maďarsku, sú alarmujúcim signálom.
Nedávne štatistiky ukazujú, že digitálne spoločnosti ako Google, Apple a Amazon zaznamenali obrovské zisky, pričom ich daňové odvody v EÚ zostávajú minimálne. Tento fakt podnecuje volania po zavedení digitálnej dane na úrovni EÚ, čo by nielen posilnilo rozpočet európskych štátov, ale aj obnovilo dôveru v regulácie a spravodlivosť voči technologickým gigantom.
V konečnom dôsledku je jasné, že Európa sa potrebuje popasovať so svojou závislosťou na digitálnych technológiách a posilniť svoju digitálnu suverenitu prostredníctvom regulácie a legislatívy, aby ochránila svoje demokratické hodnoty a budúcnosť.
