Úroveň dôvery Slovákov v inštitúcie: Poznatky z prieskumu
V nedávnom prieskume agentúry NMS sa ukázalo, že Slováci majú najvyššiu dôveru voči Hasičskému a záchrannému zboru, ktorému dôveruje až 89 percent členov vzorky. Na druhom mieste sa umiestnila armáda, ktorá má dôveru skoro 60 percent respondentov. Tieto výsledky ukazujú, že aj napriek všeobecne nízkej dôvere v politické inštitúcie, samosprávy si udržujú pomerne vysoké percentage dôvery, ktoré dosahuje 52 percent.
Na štvrtom mieste je polícia s 48 percentami dôvery, zatiaľ čo čo sa týka prezidentského úradu, jeho dôvera sa pohybuje len na úrovni 35 percent. Najhoršie sa umiestnili súdy s 34 percentami, čo poukazuje na rastúcu nedôveru najmä voči súdnym inštitúciám. Podľa prieskumu dôverujú polícia, prezidentskému úradu a súdom predovšetkým voliči koalície, zatiaľ čo vláde sa dostáva iba 26 percent a parlamentu dokonca len 17 percent dôvery.
Dôvody nedôvery a porovnania so zahraničím
Agentúra NMS upozorňuje na výrazný rozdiel v dôvere domácich inštitúcií v porovnaní so skandinávskymi štátmi, ako je Fínsko, kde majú tieto inštitúcie takmer 50 percent dôvery. Fínska expremiérka Sanna Marin naznačila, že vysoká dôvera v inštitúcie je kľúčovým faktorom pre ich úspech, čo naznačuje, že Slovensko má pred sebou dlhú cestu k dosiahnutiu podobných výsledkov.
Slováci sa zhodujú na tom, že medzinárodné inštitúcie, ako je Vyšehradská štvorka (V4) a Severoatlantická aliancia (NATO), sú vnímané s vyššou dôverou, než vlastné národné inštitúcie. V4 má podporu od 49 percent opýtaných, zatiaľ čo NATO dôveruje 43 percent a Organizácii Spojených národov (OSN) dôveruje 40 percent respondentov.
Generačná a politická polarizácia dôvery
Prieskum taktiež odhalil, že dôvera v inštitúcie sa polarizuje v závislosti od veku a politického názoru. Staršie generácie, ktoré vo väčšej miere podporujú vládnu koalíciu, prejavujú väčšiu dôveru v domácich politikov, zatiaľ čo mladší respondenti sa viac prikláňajú k medzinárodným inštitúciám. Zaujímavé je, že nevoliči vykazujú najnižšiu mieru dôvery vo všetky inštitúcie, čo naznačuje hlbokú frustráciu s politickým systémom a jeho funkciou.
V otázke medzinárodných inštitúcií existuje diverzita v dôvere. Mladí respondenti sa odcudzujú od domácich inštitúcií a jasne preferujú medzinárodné partnerstvá, čo sa odráža v ich prístupe k EÚ a NATO. S prínosom vyššieho vzdelania sa zvyšuje aj dôvera k medzinárodným inštitúciám, čo môže mať vplyv na politickú orientáciu tejto skupiny.
Pohľad do budúcnosti
Zistenia prieskumu naznačujú, že Slovensku čaká dlhá cesta k posilneniu dôvery v domáce inštitúcie a politickú stabilitu. Problémy, ako sú korupcia a nedostatočná transparentnosť v správe vecí verejných, vytvárajú podmienky, ktoré bránia prosperite a napredovaniu krajiny. Slováci skrátka potrebujú dôvody pre dôveru v to, že ich inštitúcie pracujú pre nich a nie proti nim.
