Realita Afgancov po piatich rokoch pod vládou Talibanu
„Moja česť a dôstojnosť už boli zničené,“ to sú slová, ktoré odznievajú z prvej línie príbehov Afgancov spred piatich rokov, keď Taliban opäť prevzal kontrolu nad Afganistanom. Mladí ľudia, ktorí predtým snívali o kariére, rodinách či vlastných podnikoch, dnes čelí tvrdým realitám, kde aj základné sny sú pre mnohých len vzdialenou chimérou. Afganské ženy, medzi nimi aj Zainab Ramzová, si musia posvietiť na svoje životy vo svete, kde sú ich práva dramaticky obmedzené.
Potlačenie ženských práv
Taliban, ktorý od augusta 2021 opäť vládne Afganistanu, rázne zakázal ženám prístup k vzdelaniu. Vysokoškolské štúdiá sa pre ženy stali tabu a mnohé dievčatá sú nútené vzdať sa svojho vzdelania. Zatiaľ čo sa Afganistan upokojil a už nechrlí vojenský konflikt ako predtým, najdôležitejšie právo, právo na vzdelanie a osobnú slobodu, bolo brutálne potlačené.
Príbehy frustrácie a skromnosti
Ahmad Dawood, 29-ročný muž, ktorému sa kedysi snívalo o kariére módneho dizajnéra, dnes tajne šije ženské šaty pre niekoľko vyvolených zákazníčok, zatiaľ čo sa živí prácou na rodinnej farme. Pred piatimi rokmi mal pred sebou plány na manželstvo a rodinu, no dnes sa snaží prežiť a uživiť rodinu. Jeho smútenie nie je osamotené; podobne ako ďalší, aj Naseem Karimi sa musel vzdať svojich ambícií v politike a už len učí na súkromnej škole, na dočasnej zmluve.
Ženy v strachu
Pre ženskú populáciu je situácia ešte ťažšia. Zainab, vyštudovaná žurnalistka, sa ocitla v situácii, kde aj aktivity ako behanie a navštevovanie kozmetických salónov sa stali nebezpečnými. Keď sa konečne odhodlala navštíviť salón pred rodinnou svadbou, musela konať skryto, aby si nevšimli susedia, podobne ako mnohé iné ženy, ktoré žijú pod hrozbou represie. Jej smútenie a frustrácia sú znaky doby, v ktorej sa ženy znova stávajú bezprávnymi bytosťami.
Muži a moc
Na druhej strane, muži, ktorí predtým boli súčasťou Talibanu, teraz obdržali moc a vplyv, aký mohli len snívať. Abdullah Sarhadi, bývalý vojenský veliteľ Talibanu, teraz sedí na pozícii guvernéra a nezdráha sa vyjadriť, že „nič, čo si ženy prajú, nemôže byť dôležitejšie ako tradičné hodnoty“. Jeho pohľad opakuje názor mnohých, ktorí veria, že ich moc je prirodzená a právoplatná.
Nádeje a obavy do budúcna
Touto situáciou sa pretláčajú otázky o budúcnosti Afganistanu. Mnohí Afganci sa museli prispôsobiť novým podmienkam a jednoducho sa snažia žiť v pokoji. Karimi vo svojej frustrácii konštatuje: „Naučili sme sa žiť s krajinou takou, aká je.“ Avšak nie všetci akceptujú tento status quo. Hoda, žena, ktorá otvorene protestovala proti novým pravidlám, verí, že tieto obmedzenia nemôžu trvať večne. „Myslím si, že Taliban sa bojí vzdelaných žien. Preto sa snaží vzdelávanie obmedziť,“ tvrdí s presvedčením.
Trvalá neistota
Údaje OSN ukazujú, že približne tri štvrtiny Afgancov nedokážu zabezpečiť základné životné potreby, pričom stále pretrváva problém s nedostatkom vzdelania a obmedzeniami na osobnú slobodu. Mnohí sa snažia prežiť s hroziacou neistotou a neslbou odvážne snímajú o posune k slobode. Pre väčšinu Afganistancov ostáva otázka budúcnosti veľmi vážna: v čase, keď sa zdá, že vojna utíchla, môžu sa naozaj tešiť na trvalý pokoj a slobodu?
