Vedci skúmajú, ako mozog vytvára realitu a ovláda telo
Na prahu fascinujúceho objavu sa nachádzajú vedci, ktorí sa rozhodli preskúmať, akým spôsobom mozgové bunky vytvárajú emócie a pocity. Medzi poprednými odborníkmi na túto tému je aj neurovedec Karl Deisseroth zo Stanfordskej univerzity, ktorý sa so svojim tímom venuje výskumu mozgových procesov s presnosťou na milisekundy. Tento prístup by mohol pomôcť lepšie porozumieť rôznym psychologickým poruchám a umožniť zasiahnuť v kritických momentoch, keď sa objavia ich symptómy.
Cieľom je rozšíriť poznanie v oblastiach psychiatrických porúch
Tím Deisserotha sa sústreďuje na rôzne psychiatrické poruchy ako schizoafektívna porucha či hraničná porucha osobnosti, pričom sa ich výskum nerozširuje len na psychické ochorenia, ale aj na podmienky ako autizmus, depresiu spojenú s onkologickými ochoreniami, epilepsiu či obsedantno-kompulzívnu poruchu. Ich ambícia je jasná – objaviť mechanizmy, ktoré v mozgu fungujú pri zmyslových podnetoch a akýchsi emocionálnych epizódach, a tak objasniť, ako rôzne verzie reality vznikajú na základe individuálnych mozgových aktivít.
Fascinujúci pokrok vo výskume
Program Human Neural Circuitry, ktorý existuje už tri roky, spojuje vedcov z rôznych oblastí a realizuje výskum priamo na pacientov v nemocnici Stanford Hospital. Pri meraniach sa pacientom na hlave umiestňuje sústava elektród, ktorá neinvazívne zachytáva mozgovú aktivitu. Iné metódy zahŕňajú elektródy, ktoré neurochirurgovia implantujú hlbšie do mozgu. Takto vedci monitorujú mozgove aktivity počas rôznych činností, ako je interakcia so svojím okolím alebo popis zmyslových vnemov.
Prvé výsledky výskumu
Vedci už zaznamenali prvé úspechy. V štúdii publikovanej v časopise Science sa ukázalo, že ľudia aj myši preukazujú trvalé vzorce mozgovej aktivity v reakcii na zmyselné podnety, s cieľom lepšie porozumieť komplexnej povahe ľudských emócií. Cieľom je zistiť, aké signály v mozgu iniciujú tieto vzorce a ako súvisia s aktuálnymi emocionálnymi stavmi.
Kariérna zmena Karl Deisserotha
Deisserothova cesta k neurovedám uzrela svetlo po nezabudnuteľnom stretnutí s pacientom počas jeho praxe na psychiatrickom oddelení. Počas jedného incidentu, keď sa stretol s pacientom trpiacim schizoafektívnymi epizódami, sa jeho perspektíva na psychológiu prevrátila. Túžba porozumieť tomu, čo sa deje v mysli pacientov, ho naviedla na cestu k neurovedám. Dnes, vďaka jeho prácam ako je optogenetika, patrí medzi najuznávanejších vedcov v tejto oblasti a jeho meno sa pravidelne objavuje medzi potenciálnymi kandidátmi na Nobelovu cenu za medicínu.
Expanzia možností liečby
Deisseroth vidí pred sebou ambíciu vyvinúť liečbu, ktorá by mohla zasiahnuť priamo vo chvili, kedy sa objavujú psychické problémy, a to s cieľom zlepšiť kvalitu života pacientov. Snaží sa vymyslieť interventionistický prístup, ktorý by mohol reagovať na konkrétne nervové aktivity a tým prispieť k liečbe jednotlivcov trpiacich rôznymi komplexnými psychiatrickými poruchami.
