Zuzana Kocúriková: Mladí herci si myslia, že sú nám seberovní, ale sú slušní
V septembri tohto roku oslávi Zuzana Kocúriková mimoriadne jubileum – 55 rokov od svojho nástupu do Činohry Slovenského národného divadla. Počas týchto rokov prešla množstvom zmien, no jej energia a pamäť sú naďalej ohromujúce. Kocúriková, známa aj pod prezývkou Kocka, si stále užíva svoj herecký prejav a s nadšením rozpráva o svojich zážitkoch v divadle.
Len v SND hrá v siedmich predstaveniach a hosťuje v štyroch ďalších divadlách. V nedávnom rozhovore sa podelila o spomienky na svojho manžela Petra Mikulíka, s ktorým mali protichodné povahy, no aj tak k sebe dokonale ladili. Rozprávala aj o svojej dcére a vnukovi, o tom, na aké filmy chodí do kina a aké sú jej letné plány.
Nezabudnuteľné spomienky na rok 1968
Jedným z nezabudnuteľných momentov, ktoré ju formovali, je august 1968, kedy bola na natáčaní filmu v gruzínskych horách. „Mala som vtedy 20 rokov. V ten deň sme natáčali a zrazu sme sa dozvedeli o okupácii Československa,“ spomína Kocúriková. Spolu s ďalšími členmi štábu čelila neistote a obavám, keďže informácie o situácii doma sa k nim dostávali len s ťažkosťami. Snažili sa o tom debatovať a spojiť sa, no ich návrat domov bol už komplikovanejší.
Po návrate sa Zuzana hneď vrhla do umenia. „Moja prvá cesta viedla do Divadelného klubu, kde som sa stretla s mnohými umelcami. Bola to doba, keď sme prežívali zložitú atmosféru, ale umenie nás spájalo,“ dodáva. Rovnako sa podelila o svoje spomienky na okamih, kedy stretla svojho budúceho manžela a talenta, Petra Mikulíka.
Úspešná kariéra a nové výzvy
Zuzana Kocúriková sa nešetrí ani dnes, keď aktívne hrá v letných festivaloch a pripravuje sa na sezónu v SND. „Letné divadelné predstavenia majú špecifickú atmosféru, no aj počas horúčav uvedú skvelé výkony,“ hovorí herečka. V nedávnom projekte „Moje baby“ sa ocitla v pozícii, kedy sa musela zaoberať aj kvalitou hercov, ktorí sú mladí a plní energie, ale zároveň nie vždy rešpektujú skúsenosti starších kolegov.
Ako herečka sa snaží dodržiavať profesionálne štandardy a verí, že divadelníci by mali spoločne pracovať na zlepšovaní kvality slovenského divadla. Samotní mladí herci sa jej zdajú byť talentovaní a sľubní, aj keď medzi nimi vidí rozdielne prístupy a úctu k starším kolegom.
Pripomienky k zmenám v divadle
Kocúriková poukazuje na to, že divadlo prešlo mnohými zmenami: „Spôsob hrania sa úplne zmenil. Mladí herci by sa mali od nás poučiť, ale aj my z našich skúseností.“ Hovorí o svojej láske k divadlu, ktoré je pre ňu ako druhá rodina. „K divadlu mám osobitný vzťah a verím, že umenie aj napriek času a technologiám si zachová svoju hodnotu,“ uzatvára.
Jej životný príbeh a kariéra sú dôkazom toho, že angažované umenie prežíva a naberá na význame aj v súčasnej dobe. Zuzana Kocúriková ostáva zdrojom inšpirácie pre mnohých mladých umelcov, ktorí sa snažia zažiariť v slovenskom divadle.
