Ľadová socha ministra Tarabu ako symbol nečinnosti
V júli minulého roka organizácia Greenpeace Slovensko postavila pred Ministerstvo životného prostredia (MŽP) ľadovú sochu zobrazujúcu ministra Tomáša Tarabu. Tento zaujímavý akt umenia a protestu zobrazoval ministra v životnej veľkosti, držiaceho v rukách nápis „Klimatická kríza neexistuje“. Tento výrazný krok mal za cieľ upozorniť na ignorovanie vážnosti klimatickej krízy a nútiť vládu, aby sa voči tomuto problému začala konečne aktívne angažovať.
Vyzvanie na akciu
Greenpeace zároveň vyzvala ministra, aby zohľadnil existujúcu klimatickú krízu a požiadala o vypracovanie klimatického zákona a plánu adaptačných opatrení. Tentoraz sa ľadová socha mohla postaviť pred ministerstvo skôr, ako v predchádzajúcom roku, no úsilie organizácie sa stretlo len s vyhýbavými odpoveďami od MŽP, ktoré tvrdilo, že Slovensko žiadnu klimatickú krízu nespôsobilo, a radilo Greenpeace, aby protestovalo proti tým, ktorí sú za ňu zodpovední.
Mýlenie sa v hodnotení klimatických zmien
Problém je však zložitý. Oni sami zasahujú do otázky, ktorá sa už nedá redukovať na „kto je za to zodpovedný“. Greenpeace varuje, že opatrenia zamerané na zmiernenie klimatických zmien, takzvané mitigačné opatrenia, už nestačia; otázku treba otvárať z pohľadu adaptácie na klimatické krízy.
Historické príspevky k zmene klímy
Naozaj sa netvárme, že naša krajina nezohrala žiadnu úlohu v klimatických zmenách. Pokles emisií z veľkej časti súvisí s kolapsom priemyslu, ktorý nastal po roku 1989. Vďaka tomuto faktu sa blížime k cieľu EÚ znížiť emisie o 55 % do roku 2030, no cieľ o nulových emisiách do roku 2050 ostáva stále ďaleko. Ak by sme mali splniť nový cieľ EÚ na zníženie emisií o 90 % do roku 2040, je evidentné, že si to vyžaduje drsnejšie opatrenia, ktorým sa naši politici zjavne vyhýbajú.
Politická neochota voči klimatickým záväzkom
Minister Taraba vyjadril, že Slovensko nebude podporovať nedávno schválené ciele EÚ v oblasti emisií. Je zaujímavé, že otázka klimatickej neutralizácie bola predmetom prieskumu Eurobarometer, z ktorého vyplynulo, že 84 % Slovákov považuje zmenu klímy za vážny problém a 75 % podporuje cieľ EÚ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050.
Adaptačné opatrenia a ich nedostatočná realizácia
Vláda schválila v októbri 2018 aktualizáciu do Stratégie adaptácie Slovenskej republiky, pričom sa do konca decembra 2025 mala vypracovať nová verzia s výhľadom do roku 2050. Avšak, vedenie vlády nedáva najavo, že by išlo o akútnu záležitosť, nakoľko predĺžilo termín na predloženie nových materiálov do roku 2026. Klimatická kríza pritom postupuje rýchlosťou, ktorú už nemožno ignorovať.
Prečo politici ignorujú klimatické výzvy?
Podľa expertov, ako sú James K. Stewart a Hugh O’Reilly, sú dôvody politikov na ignorovanie klimatickej krízy jasné. Mnohokrát sa často stretávajú s nepochopením toho, že klimatická adaptácia bude mať hmatateľný dopad na ekonomiku a hospodárske záujmy. Okrem nedostatku politickej vôle existuje aj absencia faktického dlhodobého uvažovania, ktoré je obvykle obmedzené politickými cyklami.
Prioritizácia klimatických otázok
Je nevyhnutné, aby sa nový minister životného prostredia, bez ohľadu na to, kto to bude, zameral na to, akú prioritu má otázka klimatickej adaptácie. Predseda vlády by mal byť vedomý a proaktívny v tejto téme, nie len z dôvodu záväzkov voči EÚ, ale aj z dôvodu národného záujmu. Dôležité je dosiahnuť konsenzus aj s opozíciou v otázkach klimatických zmien a nájsť zhodu pre budúcnosť, aby sme sa vyhli tragédii horizontu, ktorá nás čaká, ak naďalej budeme ignorovať naliehavosť klimatických zmien.
