Útek ruských dezertérov pred vojnou a situácia v Nemecku
Nemecko čelí kritike za svoju azylovú politiku voči ruským vojenským dezertérom, ktorí sa snažili uniknúť pred vojenskou službou a represáliami v Rusku. Po invázii na Ukrajinu sa nielen medzi ruskými vojakmi, ale aj medzi civilistami zjavila masová vlna odporu voči vojenskému nasadeniu. Spolkový snem a vtedajší kancelár Olaf Scholz v minulosti verejne vyzývali ruských vojakov, aby ušli do Nemecka a požiadali o azyl. Tisíce ľudí vzali ich slová vážne, ale realita sa rýchlo ukázala byť rozporuplná.
Skúsenosti ruských dezertérov
Čoraz viac ruských dezertérov, ako napríklad 20-ročný Nikita Zvezdov, zažíva sklamanie z nemeckých úradov. Zvezdov sa rozhodol uniknúť z ruského vojenského systému po tom, čo dostal povolávací rozkaz. Po ťažkých skúsenostiach s vojenským výcvikom a psychickým nátlakom, kde bol nútený podpísať kontrakt na vojenskú službu, sa mu podarilo ujsť do Arménska a následne do Chorvátska, kde podal žiadosť o azyl. Sklamaním však bolo zistenie, že Nemecko zamietlo jeho žiadosť, odkázalo ho späť do Chorvátska na základe Dublinského dohovoru.
Cirkve ako útočisko
V snahe uniknúť deportácii sa Zvezdov uchýlil k cirkevnému azylu, ktorý v Nemecku využívajú mnohí utečenci. Týmto spôsobom sa mu podarilo uniknúť z utečeneckého tábora v čase, keď po ňom prišla polícia s cieľom vyhostiť ho. V evanjelickej fare v Aachene získal dočasné útočisko, čím si zabezpečil možnosť, že azylové konanie môže pokračovať alebo sa opätovne otvoriť.
Široká kritika azylovej politiky
Ľudskoprávne organizácie upozorňujú na fakt, že Nemecko pri hodnotení žiadostí o azyl voči ruským dezertérom nerozlišuje medzi podporovateľmi režimu a jeho odporcami. Prípad Iľju Školného, ktorý sa politicky angažoval v opozícii proti Putinovej vláde, demonštruje, že aj takíto ľudia sú ohrození deportáciou. Školného žiadosť o azyl bola napriek jeho dobrým študijným výsledkom dvakrát zamietnutá, čo vyvoláva otázky o spravodlivosti azylového konania.
Štatistiky a vývoj situácie
Podľa Spolkového úradu pre migráciu a utečencov požiadalo od februára 2022 o azyl v Nemecku 7 102 ruských mužov vo veku 18 až 45 rokov. Z týchto žiadostí bolo iba 89 prijatých, čo predstavuje len 1,3% úspešnosť. Zvyšok žiadostí bol buď zamietnutý alebo ponechaný bez odpovede, pričom v súčasnosti narastá aj počet deportácií.
Ťažká situácia dezertérov po návrate do Ruska
Ruskí dezertéri, ktorí sa vrátia do domoviny, čelí riziku zadržania a represálií za uniknutie z vojenskej služby. Mnohí sú okamžite nasadzovaní na front a vystavení neľudským podmienkam vo väzeniach či dokonca mučeniu. Očakáva sa, že situácia sa nezlepší, pokiaľ budú existovať zákony, ktoré nedovoľujú udeľovať azyl na základe obavy z povolania do armády.
