Odpad ako zdroj obživy: Budúcnosť rodín zo skládky Bantar Gebang v ohrození
Na skládke Bantar Gebang, najväčšej na ostrove Jáva v Indonézii, si tisíce ľudí zabezpečujú obživu zbieraním plastov, kovov a iných recyklovateľných materiálov. Tento preplnený areál je však na pokraji zatvorenia, čo vyvoláva obavy o budúcnosť rodín, ktoré sú na ňom existenčne závislé. Indonézske úrady plánujú do roku 2027 stopnúť vyvážanie bežného komunálneho odpadu na skládku, pričom sa s cieľom riešiť ekologické problémy presťahuje k efektívnejšiemu triedeniu a spracovaniu odpadu.
Mnohí zberači odpadu, ako napríklad Andi, ktorý na skládke pracuje každý deň, čelí hrozbe straty svojho zamestnania. Andi a jeho manželka Winah denne zarábajú okolo 100 až 200 tisíc indonézskych rupií, čo im umožňuje pokryť základné potreby, ako sú jedlo a školné pre ich deti. Pre Andiho je dôležité, aby jeho deti mali úspešnú budúcnosť, avšak bez skládky nevidia inú možnosť prežitia.
Bantar Gebang sa rozprestiera na viac ako sto hektároch a denne prijíma okolo 8 tisíc ton odpadu, čo vytvára obrovské násypy odpadu. Žije a pracuje tu približne 10 tisíc zberačov, mnohí z nich sa tejto riskantnej práci venujú už od detstva. Rustini, ktorá bola súčasťou tohto sveta viac ako tri desaťročia, využila peniaze z predaja recyklovateľného materiálu na vzdelanie svojich detí. Jej úspešná rodina je svedectvom týchto ťažkých podmienok, avšak budúcnosť je ešte stále nejasná.
Práca na skládke sa nesie v znamení každodenného rizika. Zberači sa pohybujú medzi prichádzajúcimi nákladnými autami a buldozérmi, pričom niektorí pracujú aj v noci, čo zvyšuje pravdepodobnosť úrazu. V minulosti došlo k tragédiám, keď sa na nestabilných násypoch odpadu zosunula časť hory a zabila niekoľko zberačov.
Vláda pod vedením prezidenta Prabowa Subianta sa pokúša zmeniť situáciu na skládke, ktorú považujú za neudržateľnú. Budúcnosť odpadového hospodárstva v Jakarte sa má zmeniť, aby bolo možné lepšie triedenie a spracovanie odpadu. To však prináša otázky o osude zberačov, ktorí žijú mimo formálneho zamestnania, ale plnia dôležitú úlohu v zbere a recyklácii odpadu.
Zrušenie skládky bez zavedenia sociálnych programov by mohlo zanechať tisíce rodín bez príjmu a bez akejkoľvek možnosti, ako sa prispôsobiť novým podmienkam. Kritici poukazujú na to, že bez praktizovania zodpovedného triedenia odpadu a bez podpory vládnych projektov by zavedené ekologické iniciatívy mohli v konečnom dôsledku zatiahnuť zberačov do chudoby.
O budúcnosť Bantar Gebang sa v súčasnosti vedú diskusie, avšak je jasné, že mesto Jakarta a indonézska vláda musia nájsť rovnováhu medzi ekologickými iniciatívami a životnými potrebami zberačov odpadu. V prípade ignorovania ich existencie by táto transformačná politika mohla mať vážne následky pre ich komunity a rodiny.
