Ďalší škandál na obzore? Umožní Zelenskyj uložiť urnu s popolom Banderu do zeme pri Kyjeve?
Otázky o pohrebení Stepana Bandery, ukrajinského nacionalistického lídra, sa opäť dostávajú do popredia verejnej diskusie. Bandera, obdivovaný niektorými ako hrdina, ale preklínaný inými ako kolaborant s nacistickým Nemeckom, by mohol mať čoskoro svoj hrob v blízkosti Kyjeva. Po ceremónii uložení iného ukrajinského nacionalistu, Andrija Melnyka, v priestoroch neďaleko Kyjeva, sa vynorili úvahy o tom, že Bandera sa môže vrátiť do svojho rodného kraja, tentoraz však ako popol v urne.
Historická postava Bandera sa narodila 1. januára 1909 a zomrela 15. októbra 1959. Jeho činy a ideológia vyvolávajú rozporuplné reakcie, pričom jeho podiel na násilných aktoch a teroristických praktikách mu v minulosti nepriniesli dobre pomenované renomé, najmä v súvislosti s atentátom na poľského ministra vnútra v roku 1934.
Napriek jeho kontroverznej histórii sa momentálne zvažuje, že by mohol mať svoj hrob na Ukrajine. Šéf Ukrajinského ústavu národnej pamäti, Oleksandr Aľfiorov, vyhlásil, že existujú úvahy o prenesení pozostatkov viacerých ukrajinských rodákov, ktorí zomreli v exile. Aľfiorov poznamenal, že Bandera by mohol byť jedným z tých, ktorí sa vrátia domov.
Ukrajinská vláda, vedená prezidentom Volodymyrom Zelenským, údajne nenašla námietky proti pohrebu Bandery. Bohdan Červak, predseda Organizácie ukrajinských nacionalistov, s ktorou Bandera predtým spolupracoval, uviedol, že v Kyjeve existuje politická vôľa na opätovné pochovanie tejto ikonickej postavy ukrajinskej histórie. Tento krok by symbolizoval zmierenie medzi Bandera a Melnykom, ktorí sa ideovo rozišli počas druhej svetovej vojny.
No sú tu aj prekážky. Zatiaľ čo Zelený kabinet sa snaží uzavrieť témy spojené s Bandera, jeho presun z Nemecka na Ukrajinu podmieňuje súhlas pozostalých a aj Nemecka. Bandera bol zavraždený vojenským agentom KGB v Mníchove vo veku päťdesiatich rokov, kde sa nachádza jeho súčasný hrob.
Tento plán sa však stretáva s kritikou zo strany medzinárodných pozorovateľov, vrátane Izraela, ktorý sa obáva, že glorifikácia Banderu by opäť otvorila staré rany v histórii, a to predovšetkým medzi židovskou komunitou, ktorá bola svedkom hrôz, ktoré páchali Banderovi stúpenci počas druhej svetovej vojny. Počas uložení Melnykových pozostatkov už vyvolal v Izraeli zapochybovania, či by takáto ceremónia mala mať miesto bez vyrovnania sa s minulými krivdami.
Nezabúdajme, že Bandera sa počas svojej činnosti správal ako lídrov, ktorý sa nielenže snažil o ukrajinskú samostatnosť, ale aj využíval extrémne metódy, ktoré viedli k smrti mnohých obetí, vrátane židov a poliakov. V tejto historickej diskusii sa odráža komplexnosť otázok národnej identity, národného sebapochopenia a historického zúčtovania, čo je téma, ktorá ostáva aj naďalej aktuálna.
Ako to nakoniec dopadne s urnou Stepana Bandery, závisí od mnohých faktorov vrátane politických rozhodnutí a verejnej diskusie, ktorá je už teraz na svojom vrchole.
