Rodičia zatajujú príjmy, aby platili nižšie výživné: Štát pripravený na zmeny
V súčasnosti sa v Slovenskej republike vedú diskusie o sprísnení pravidiel týkajúcich sa výživného. Novela zákona, ktorej cieľom je zvýšiť minimálne vyživovacie povinnosti, čelí rozporuplným názorom a kritikám. Medzi hlavnými otázkami sa objavuje, či navrhované zmeny skutočne prinesú úžitok deťom a rodinám, alebo aké vedľajšie účinky môžu spôsobiť.
Navrhované zmeny a ich dopady
Vládny návrh počíta so zvýšením minimálneho výživného zo súčasných necelých 40 eur na približne 130 eur mesačne. Týmito zmenami by sa mal sprísniť aj postup voči rodičom, ktorí sa snažia zatajiť svoje reálne príjmy pred súdom počas stanovenia výživného. Paula Puškárová, poslankyňa Hlasu, objasnila, že nová legislatíva zvyšuje výživné z 20-násobku na 25-násobok životného minima, čo približne posúva hranicu z 5000 na 7000 eur.
Podľa Puškárovej je táto iniciatíva reakciou na opakované prípady, kedy rodičia s vyššími príjmami zatajujú svoje zárobky, a preto súd pri výpočte výživného vychádza z nižšej zákonnej hranice. „Štyridsať eur mesačne je dnes absolútne nepostačujúcich,“ zdôraznila.
Kritika a obavy o neplatičov
Lucia Plaváková, poslankyňa Progresívneho Slovenska, reagovala na tento návrh upozornením, že hoci súčasná minimálna suma je neprimerane nízka, navrhované riešenia nemusia byť dostatočne komplexné. Riziko, že vznikne viac neplatičov a trestných konaní, je podľa nej reálne, pričom deti nebudú mať potrebné finančné prostriedky.
Plaváková konštatovala, že chýbajú presné analýzy potenciálnych dopadov na verejné financie, čo vzbudilo ďalšie otázky ohľadom budúcej udržateľnosti zákona. Puškárová sa snažila oponovať tým, že ministerstvo práce má financie na riešenie tejto záležitosti a odhaduje náklady najviac na približne 11 miliónov eur.
Otvorené otázky a definícia jednorodičovských domácností
Obe političky sa zhodli aj na potrebe systému, ktorý by efektívnejšie pomáhal jednorodičovským domácnostiam, pričom diskutovali o nedostatku jasnej definície jednorodičovských domácností na Slovensku. Plaváková vyjadrila sklamanie nad týmto meškaním právnych úprav a konštatovala, že je potrebná širšia odborná diskusia.
Komplexnosť navrhovaných zmien v súvislosti s utajeným pôrodom
Jedna z najkontroverznejších častí novely zákona sa týka biologických otcov, ktorí by chceli uľahčiť domáhanie sa otcovstva pri deťoch narodených v režime utajenia alebo tých, ktoré boli odložené do hniezd záchrany. Podľa Puškárovej ide o legislatívne spresnenie existujúcej praxe. Na druhej strane, Plaváková varovala, že takýto návrh môže oslabiť dôveru žien v zabezpečenie anonymity tokom utajeného pôrodu a môže predstavovať riziká v prípadoch násilných vzťahov.
Pohľad do budúcnosti
Puškárová potvrdila, že návrh môže byť ešte upravený, čím otvorila dvere pre diskusie s cieľom dosiahnuť konsenzuálnu verziu. Obdobne Plaváková privítala ochotu k rokovaniam s nádejou, že výsledná podoba novely si zachová ochranu detí a fungovanie hniezd záchrany. Ak novela prejde parlamentom a získa podpis prezidenta, tak dôjde k jej účinnosti najneskôr od 1. júla.
