Pôjdu európske diaľnice cez Ukrajinu alebo cez Slovensko?
Na nedávnom summite Iniciatívy Trojmorie, ktorý sa konal v chorvátskom Dubrovníku, sa diskutovalo o kľúčových otázkach dopravy a infraštruktúry v strednej Európe. Prezidentská účasť Petra Pellegriniho a ministerky hospodárstva Denisy Sakovej naznačuje vysokú prioritu, ktorú Slovensko pripisuje tejto iniciatíve. Avšak slovenské médiá a široká verejnosť zostali naďalej v ignorantnej nevedomosti ohľadom významu Trojmoria a jeho potenciálu pre rozvoj regiónu. Tým však Slovensko prichádza o príležitosti zlepšiť svoje postavenie na európskej mape.
Napriek tomu, že po 33 rokoch existencie samostatného Slovenska by sme mali mať jasnejšie predstavy o našej pozícii v Európe, mnohí ešte stále podceňujú význam geografických a historických kontextov. V porovnaní s našimi susedmi, ako sú Poliaci či Maďari, má Slovensko ešte pred sebou dlhú cestu, aby sa stalo plnohodnotným hráčom vo veľkej európskej politike.
Visegrádska štvorka, ktorá sa mnohým zdá ako prežitok, si dokázala vo svojich začiatkoch presadiť v Bruseli veci, ktoré by sme ako jednotlivé krajiny ťažko dosiahli. Trojmorie, na druhej strane, vzniklo ako ambicióznejšia iniciatíva, schopná poskytnúť stredoeurópskym štátom väčšiu váhu na medzinárodnom fóre. Sľubuje silnejšie ekonomické väzby medzi 12 členskými štátmi, vrátane nového člena Grécka, ktoré sa snaží premenovať iniciatívu na Štvormorie.
Tento projekt sa sústreďuje na zasadenie agendy do reálneho sveta, ktorú by sme mali podporovať. Samotný termín „Trojmorie” nie je len symbolickým zjednotení, ale predstavuje reálne infraštruktúrne a energetické projekty, ktoré sa rozvíjajú. Mnohí sa mylne domnievajú, že prostriedky z Európskej únie sa vyplácajú len na drobné miestne projekty – ako opravy škôl či cyklochodníky – no pravda je iná. Tieto financie idú aj do veľkých projektov s potenciálom ovplyvniť celú Európu.
Účasť na summitoch je pre Slovensko kľúčová; práve tam sa rozhodujú najdôležitejšie investície a projekty pre budúcnosť. Via Carpatia a Via Baltica sú projekty, ktoré by mohli revolucionizovať naše prepojenie so západnou Európou. Ak sa Slovensko nevymaní z pasivity a nezačne aktívne využívať svoje miesto v Trojmorí, pravdepodobne nebude schopné profitovať z veľkých infraštruktúrnych projektov, ktoré nás môžu navždy obísť.
Dôležité je, že v súčasnej dobe, keď sa geopolitické napätie zvyšuje, hrajú tieto iniciatívy dôležitú úlohu pri zabezpečení stability a rozvoja regiónu. Ako sa situácia vo svete vyvíja, nie len v súvislosti so súčasnou krízou, ale aj s rastúcim významom Ukrajiny, vytvára to tlak na posilnenie prepojenia medzi Baltským, Čiernym a Jadranským morom. Skrátka, Brusel za nás diaľnice a železnice nepostaví, to musíme urobiť sami.
Realita je taká, že ak sa nechceme stať obeťou mantinely nemeckých a francúzskych záujmov a ak nám skutočne záleží na budúcnosti Slovenska, musíme začať aktívne presadzovať naše záujmy a zaujímať sa o iniciatívy, ktoré sú pre náš región kľúčové. Na budúci summit v našej krajine by sme sa mali pripraviť tak, aby sme tam neprišli len ako diváci, ale ako aktívni účastníci, ktorí dokážu hájiť záujmy Slovenska a jeho občanov.
