Poučí sa hlavné mesto z výstavby petržalskej električky?
Takmer rok po sprevádzkovaní novej električkovej trate v bratislavskej Petržalke sa hlavné mesto chystá požiadať o jej riadnu kolaudáciu. Tento krok vyvoláva rozdelené názory; pre niektorých je to dôvod na oslavu, pre iných zas príznačné zavŕšenie projektu, ktorý bol poznačený množstvom omeškaní a dodnes čelí kritike na sociálnych sieťach i mimo nich. Tento projekt je predovšetkým najväčším projektom samosprávy financovaným z eurofondov v histórii Bratislavy.
Problémy s realizačnou fázou
Už pri našich prvých krokoch v realizácii projektu, potvrdzuje Pavlína Valovičová, IT konzultantka a aktivistka, nastali komplikácie, ktoré ovplyvnili celý proces. Nové vedenie mesta, ktoré sa ujalo funkcie po voľbách v roku 2018, zasahovalo do schváleného projektu so všetkými povoleniami a s jasným financovaním z eurofondov. Keby sa začalo so stavbou v roku 2019, mesto by v rámci doby trvania eurofondov 2014-2020 stihlo dočerpanie peňazí do roku 2023.
Stavba bola spustená až po trojročnom zdržaní v novembri 2021, keď bola podpísaná zmluva so zhotoviteľom. Zmluva, avšak obsahovala dohodnuté sumy z roku 2019, kedy ceny materiálov ešte neboli ovplyvnené celosvetovou pandémiou. Odborníci poukázali, že neboli vykonané primerané prepočty, čo malo kriticky narušiť rozpočet projektu.
Aká je zodpovednosť politikov?
Dodávateľských prác sa zúčastnilo aj španielske konzorcium, ktoré sa po začiatku realizácie projektu rozpadlo. Primátor Matúš Vallo ostal konfrontovaný s otázkami ohľadom transparentnosti verejného obstarávania a vyjadreniami o problémoch s osvedčenými referenciami zhotoviteľov. Jeho správanie a vyjadrenia skôr posilňovali obraz slabého manažmentu a nedostatočného dozorovania stavby, na ktorú obyvatelia Bratislavy upozorňovali.
Mnohí sa domnievajú, že snaha primátora o marketingovú propagáciu projektu skôr než o kľúčovú transparentnosť v hospodárení, vytvára ilúziu úspechu projektu, pričom skutočná situácia na stavbe ostáva vážnom stave. Rigorózne prehliadanie vlastných zlyhaní a nedostatočné vysvetlenia administratívnych procesov, mnohých obyvateľov skôr sklamali. Aký efektívny stavebný dozor bola schopná dosiahnuť radnica, a aké konkrétne kroky sa podnikli na ochranu pred častým meškaním a neefektívnosťou?
Transparentnosť a budúcnosť projektu
Otazníky ostávajú aj ohľadom konečnej ceny petržalskej električky, pričom nie je jasné, aký podiel z financií tvoria eurofondy a či mesto náhodou nezlyhalo v ich čerpaní. Dôraz na transparentnosť sa stáva čoraz väčším apelom, keďže väčšina obyvateľov Bratislavy túži po zúčtovaní s politikmi, ktorí sa zaslúžili o realizáciu projektu.
Matúš Vallo sa pred voľbami v roku 2018 vyjadril, že dokáže pre Bratislavu vytvoriť víziu a vybudovať lepšiu budúcnosť. Situácia za uplynulé roky však naznačuje opak. Obyvatelia veril, že vzťah občana k demokracii na komunálnej úrovni je kľúčový, avšak skutočnosť je taká, že za neefektívnu a drahú výstavbu tejto električky sú už dnes zrejmé a nezvratné dôsledky, ktoré sa budú odrážať na budúcich voľbách a ich pružnosti v rozhodovaní.
V konečnom dôsledku, primátor by sa mal pozrieť do zrkadla a zamyslieť sa nad tým, aké lekcie sa z tejto situácie naučil, aby sa v budúcnosti predišlo podobným zlyhaniam, a aby samotní obyvatelia hlavného mesta mali dôvod na hrdosť. Bez pochopenia vlastných zlyhaní a bez snahy o nápravu sa totiž cesta k budúcej dôvere a zásadným zlepšeniam skomplikuje.
