Hrozí v Iráne použitie atómoviek? A podržia Francúzi jadrový dáždnik nad Európou?
Existovali obavy, že Rusko by mohlo na Ukrajine použiť taktickú jadrovú zbraň. Môže sa pýtať, či šéf Kremľa Vladimir Putin dokázal úspešne odstrašiť takúto možnosť? Na túto otázku odpovedal Michal Onderčo, profesor medzinárodných vzťahov na Erazmovej univerzite v Rotterdame, ktorý nedávno publikoval knihu pod názvom „Europe’s Nuclear Umbrella” (Európsky jadrový dáždnik).
Andrej Matišák, novinár, sa zameriava na situáciu v Iráne, kde sa v priebehu posledných 15 rokov objavovali obavy, že krajina je blízko k získaniu jadrových zbraní. Onderčo upozorňuje, že Irán má kapacitu na výrobu základného atómového zariadenia, avšak zatiaľ sa do skutočnej produkcie nezapojil. Od útokov v júni 2025 síce Irán pracoval na vývoji hlavíc a výbušnín, ale možné hrozby neustále naberajú na jasnosti, pretože zásoby obohateného uránu sa v skutočnosti nezvýšili.
Trumpove vyjadrenia o iránskom jadrovom programe
V súvislosti s iránskym jadrovým programom americký prezident Donald Trump vyhlásil, že „ak by sme nezaútočili, do dvoch týždňov by mali jadrovú zbraň”. Aj keď Onderčo uznáva, že Irán má technickú schopnosť, jasne tvrdí, že nikdy neurobil definitívne rozhodnutie vyrobiť jadrovú zbraň. Po obdobiach narastania napätia je ťažké posúdiť skutočný záujem Teheránu o jadrové zbrane.
Scenáre jadrového konfliktu a odstrašovanie
Ďalej Onderčo hovorí o možnosti, že by sa vojna v Iráne mohla zmeniť na atómový konflikt. Hoci niektorí experti vyjadrujú obavy, že ak by vojna trvala dlhšie, USA a Izraelu by mohli dôjsť akcie a mohli by sa uchýliť k taktike s použitím jadrových zbraní, Onderčo tento scenár považuje za veľmi nepravdepodobný.
USA vykazujú vysokú úroveň úspechu pri likvidácii iránskej protivzdušnej obrany, a v prípade potreby majú mnoho iných spôsobov, ako zvýšiť intenzitu bombardovania bez použitia atómoviek. Naopak, akékoľvek použitie jadrových zbraní by malo katastrofálne následky pre všetky zúčastnené strany.
Úloha Francúzska a Amerického jadrového dáždnika
Podľa Onderča je americký jadrový dáždnik v súčasnosti v kompetencii NATO, pričom jednotlivé členské krajiny sa aktívne podieľajú na jeho fungovaní. Teoreticky sa Francúzsko, ako jedna z jadrových mocností, usiluje posilniť svoju úlohu v európskom bezpečnostnom systéme. Prezident Emmanuel Macron hovoril o potrebe lepšieho odstrašovania v súvislosti so zvýšenými hrozbami.
Ak by Francúzsko skutočne posilnilo svoj atómový arzenál, muselo by preukázať, že je ochotné zasiahnuť v prípade potreby. Takže aj keď by tento posun mohol zvýšiť dôveryhodnosť francúzskeho odstrašovania, samotní Američania sa vyjadrili, že nemajú záujem o ďalšie šírenie jadrových zbraní medzi spojencami.
Jadrové odstrašovanie a dnešný svet
V súčasnosti je však potrebné zamerať sa na zníženie rizika použitia jadrových zbraní a kontrolu ich šírenia. Kým ich existenciu nemožno ignorovať, priority by sa mali sústrediť na odzbrojenie a zvýšenie spolupráce medzi národmi. Politické výzvy a finančné náklady na vytvorenie nového arzenálu by boli obrovské, a preto sa mnohí lídri snažia o iné alternatívy.
