Tento druh olivového oleja môže zlepšiť pamäť
Olivový olej je už dlho známy svojimi pozitívnymi účinkami na zdravie srdca, no najnovšie štúdie naznačujú, že môže mať aj priaznivý vplyv na mozog. Podľa výskumníkov zo Španielska sa zdá, že typ olivového oleja, konkrétne extra panenský, je kľúčom k lepšej pamäti a mentálnemu výkonu v pokročilom veku.
Studie z Universitat Rovira i Virgili
Vedci z Universitat Rovira i Virgili uskutočnili výskum, ktorý bol publikovaný v odbornom časopise Microbiome. Zamerali sa na analýzu vplyvu rôznych druhov olivového oleja na črevnú mikrobiotu a kognitívne funkcie. Do štúdie bolo zapojených viac než 600 starších dospelých vo veku od 55 do 75 rokov, ktorí trpeli nadváhou alebo metabolickým syndrómom, čo ich vystavovalo riziku srdcových ochorení.
Črevná mikrobiota a mozgové funkcie
Skúmanie sa sústredilo na to, aký olej účastníci preferujú – rafinovaný či extra panenský. Zároveň vedci analyzovali zloženie baktérií v tráviacom trakte, čo je považované za dôležité pre zdravé trávenie a celkový metabolizmus. Hlavný výskumník Jordi Salas-Salvadó uviedol, že extra panenský olivový olej má nielen ochranné účinky na srdce, ale aj na mozog, čím pomáha zachovať mentálne zdravie počas starnutia.
Rozdiel medzi olivovými olejmi
Rozdiel medzi rafinovaným a extra panenským olivovým olejom spočíva vo výrobe. Rafinovaný olej je spracovaný priemyselnými metódami, ktoré ho síce zbavujú nečistôt, ale zároveň odstraňujú cenné antioxidanty a vitamíny. Na druhej strane, extra panenský olej si tieto prospešné látky zachováva. Odborníci naznačujú, že práve antioxidantom v extra panenskom oleji môžu byť pripisované výhody súvisiace s kognitívnymi funkciami.
Prvé výsledky a dôležité upozornenia
V prieskume sa ukázalo, že účastníci, ktorí konzumovali extra panenský olivový olej, mali bohatšiu črevnú mikroflóru. Rozmanitosť týchto baktérií je znakom zdravšieho trávenia. Odborníčka Jiaqi Niová zdôraznila, že toto je prvá prospektívna štúdia, ktorá sa zaoberá vzťahom medzi olivovým olejom, črevnou mikrobiotou a kognitívnymi funkciami. I keď sú výsledky sľubné, treba si uvedomiť, že ide o observačnú štúdiu a nie je možné definitívne potvrdiť príčinné vzťahy.
Výsledky sa týkajú špecifickej skupiny starších ľudí žijúcich v Stredomorí, a preto nemusia byť aplikovateľné na iné populácie. Rovnako je nutné podotknúť, že údaje o strave poskytovali samotní účastníci, čo môže viesť k nepresnostiam.
