Od učiteľky tanca po ostreľovačku: Príbeh Tetiany Chimionovej
Tetiana Chimionová, bývalá ukrajinská učiteľka tanca, má za sebou fascinujúci a hrdinský príbeh, ktorý sa začal prom nánom, ale rýchlo sa zmenil na boj za prežitie a ochranu jej krajiny. Už od svojich šiestich rokov sa venovala tancu, vyučovala a dokonca robila choreografie pre medzinárodné súťaže. V tejto oblasti sa cítila naplnená, až kým neprišla vojna, ktorá jej zmenila život.
V čase, keď začala ruská agresia, žila Tetiana v Slavjansku s manželom Sergejom a dvoma deťmi. Pred vypuknutím konfliktu sa snažila získať britské víza na súťaž, ale všetky plány sa zrútili. Jej manžel sa okamžite pridal k domobrane, zatiaľ čo ona ako dobrovoľníčka najprv pomáhala vojakom. Túžila sa aktívne zapojiť do boja, a preto sa prihlásila do armády, kde sa rozhodla byť ostreľovačkou. Tento krok bol pre ňu prirodzený vzhľadom na jej predchádzajúcu skúsenosť so streľbou z terčov.
Pri prvých pokusoch o zapojenie do boja sa však stretla s prekážkami. Počas svojho výcviku bola preložená k inej jednotke, ktorá ju nepripustila k bojovým misiám. Namiesto toho musela pracovať ako kuchárka. Odkedy bola však pevne rozhodnutá, nedala sa odradiť a postupne si vydobyla miesto bližšie k frontu. Najprv slúžila v mínometnej batérii a neskôr prepravovala zranených na evakuačnom aute, čím sa priblížila svojej vysnívanej pozícii.
Po absolvovaní špeciálneho výcviku, vrátane praktík vo Francúzsku, sa konečne dostala do 78. výsadkovej útočnej brigády ako snajperka. Tetiana sa od začiatku ukázala ako skvelá vojačka, schopná preniknúť do bojových akcií a plniť úlohy rovnako dobre ako jej mužskí kolegovia. Obrovskou výzvou pre ňu však bolo dokázať, že má rovnaké právo byť na fronte ako muži, čelila aj predsudkom a skepticizmu.
V priebehu svojich akcií bola Tetiana trikrát zranená. Prvé zranenie utrpela blízko Záporožia, ktoré nebolo vážne. Hoci ju nielenže dostalo zranenie, ale aj silná motivácia ju viedla k návratu do boja. Druhé zranenie bolo omnoho závažnejšie, keď sa ocitla v pasci okupantov na Donbase, a jej tretie zranenie prišlo od nálože dronu, ktorá ju zasiahla v autách počas prepravy. Po osem operáciách jej lekári dali iba päťpercentnú šancu na zotavenie nohy, ktorej funkciu sa už nepodarilo obnoviť.
Aj keď bola Tetiana konfrontovaná s ťažkosťami a stratou schopností, neplánuje ukončiť svoju vojenskú kariéru. Ostáva v armáde, kde jej už teraz ponúkli pozíciu, ktorá jej umožňuje pokračovať v boji, aj keď a nie priamo na fronte. Je si vedomá, že návrat do normálneho života pred vojnou už nie je možný. Tetiana sa však odmieta vzdať a plánuje pokračovať vo svojej činnosti, pretože verí, že bojuje nielen za seba, ale aj za svoju rodinu a budúcnosť svojich detí.
Jej osobný rasus je zdokumentovaný a pôsobí ako inšpirácia pre mnohých, pričom ukazuje silu ducha, determináciu a odhodlanie postaviť sa zlu, nech sa stane čokoľvek.
