Diagnóza úpadku Slovenska: Od prázdnej pokladnice k prázdnej galérii
O situácii na Slovensku dnes mnohé relevantné inštitúcie, doma i v zahraničí, nepredpovedajú nič priaznivé. Odhady, ktoré sa zakladajú na širokej škále dát a nie sú iba jednoduchými matematikami, naznačujú stagnujúci hospodársky rast v krátkodobom aj strednodobom horizonte. V súčasnosti sa dá len ťažko predpokladať, že vláda má silu alebo víziu na to, aby tento trend zvrátila.
Problém ekonomického úpadku je len jedným aspektom oveľa širšieho kultúrneho a spoločenského zhoršenia v krajine. V minulosti mala spoločnosť v šesťdesiatych rokoch 20. storočia dôveru v lepšiu budúcnosť. V tom období hospodárstvo, hoci sa na začiatku takmer zastavilo, po uskutočnení niektorých reforiem začalo prosperovať. Avšak dnes má väčšina ľudí tendenciu spomínať na túto dobu len z hľadiska kultúrneho rozmachu, ktorý viedol k dlhšiemu prežívaniu za éry normalizácie, zahŕňajúceho literárne diela, filmy, a hudobné nahrávky, ktoré unikli cenzúre.
Na druhej strane, architektúra, ako aj viditeľné kultúrne inštitúcie, úplne pochopili ducha šesťdesiatych rokov. Bratislava sa môže pýšiť budovami ako rozhlas alebo premostenie Slovenskej národnej galérie (SNG), ktoré, hoci boli v čase svojho vzniku predmetom kontroverzií, sa dnes tešia uznaniu nielen v domácom, ale aj medzinárodnom meradle. Avšak otázkou zostáva, ako dokážeme naplniť tieto priestory životom v súčasnosti.
Rádio Devín sa v minulosti stalo výkladnou skriňou slovenskej kultúry a pomohlo rozšíriť ponuku kvalitnej hudby a kultúrneho slova. Dnes, keď sú zastarané nahrávky a podcasty z celého sveta dostupné na pár kliknutí, konkurencia je obrovská. Rádio sa snaží prežiť v tejto dobe, pričom jeho hudobní redaktori pridávajú k tradičným formátom význam a hodnotu. Najväčší pokrok však zaznamenala aktuálna kultúrna publicistika, ktorá ponúkla unikátne perspektívy a analýzy, aké inde nenájdeme.
S mutáciou vedenia Rádia Devín a rozhodnutiami nového riaditeľa, blízkeho Kresťanskodemokratickému hnutiu, sa však situácia zhoršila. Zameranie na „vzdelávanie“ v čase, ktorý by mal zahŕňať pestré kultúrne správy, rozhovory a recenzie, vyvoláva sklamanie. V mnohých ohľadoch verejnosť nadobudla pocit, že kultúrny obsah, ktorý je prístupný a atraktívny, sa uvádza na vedľajšiu koľaj.
Podobne ako s Rádio Devín, aj SNG prechádza ťažkým obdobím. Po odvolaní riaditeľky Alexandry Kusej a sérii nevhodných nástupcov došlo k viditeľnému úpadku, čo sa odrazilo aj na návštevnosti galérie. Napriek silným projektom, ktoré do galérie donieslo predchádzajúce vedenie, sa návštevnosť prepadla na polovicu a vedenie pokračuje vo vinene iných za neúspech.
Ministerstvo kultúry, veselo konšpirujúce a hľadajúce viny za súčasné zlyhania, sa nezdá, že by prejavilo skutočný záujem o zlepšenie kultúrneho prostredia a dochádzajúce vízie k revitalizácii týchto inštitúcií. Z osobného pohľadu, ak mám porovnať všetkých ministrov kultúry od čias vzniku tohto postu, nie je pochybení. V súlade s aktuálnym politickým vývojom sa môže budúcnosť týchto tém prehodnotiť, ale jedno je isté – odkaz šesťdesiatych rokov zostáva akosi vzdialený.
