Brusel spustil konanie voči Slovensku za zmenu úradu na ochranu oznamovateľov
Európska komisia (EK) oznámila, že začína konanie o porušení povinností proti Slovensku v súvislosti s prijatím zákona, ktorý transformuje Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad. Tento krok je považovaný za vážne porušenie európskeho práva najmä preto, že zásadne ovplyvňuje nezávislosť úradu, podmienky ochrany oznamovateľov, ako aj zachovanie dôvernosti údajov a právo na účinný prostriedok nápravy.
Eurokomisár pre demokraciu, spravodlivosť, právny štát a ochranu spotrebiteľa, Michael McGrath, na plenárnom zasadaní Európskeho parlamentu upozornil, že Slovensko má de facto do 2. marca 2026 poskytnúť oficiálnu odpoveď na toto oznámenie. Ak vláda predloží nevhodnú odpoveď alebo nebude konať, EK môže prejsť do ďalšej fázy konania a zaslať štátu odôvodnené stanovisko, ktoré pokiaľ nebude vyriešené, môže viesť k žalobe na Súdnom dvore EÚ a potenciálnym sankciám.
Tento problém nadobudol na vážnosti po tom, čo bola legislatíva, ktorá mala zmeniť ÚOO na nový úrad zaoberajúci sa ochranou obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, pozastavená Ústavným súdom SR ešte pred jej vstupom do platnosti. Kritici tohto zákona, vrátane opozičných politikov, vo viacerých vyhláseniach poukázali na to, že zrušenie ÚOO môže mať za následok podstatné zhoršenie podmienok pre ochranu oznamovateľov a vzrast korupcie.
Obavy o boj proti korupcii sú na mieste
McGrath tiež vyjadril významné obavy ohľadom boja proti korupcii na Slovensku, poukazujúc na zrušenie špecializovaných orgánov ako Národná kriminálna agentúra (NAKA) a Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Podľa neho tento krok viedol k zdržaniu vyšetrovaní a poklesu počtu prípadov korupcie, ktoré musia byť teraz preradené na iné orgány. Takéto situácie vážne ohrozujú aj rozpočet EÚ, keďže mnohé prípady patrí do pôsobnosti Európskej prokuratúry (EPPO).
Reforma Trestného zákona z roku 2024, ktorá bola prijatá na základe dialógu medzi Slovenskom a EK, však podľa McGratha priniesla aspoň niektoré pozitívne výsledky. Hoci zlepšenia sú vítané, celkový pokrok v oblastiach ochrany práva a novinárov ostáva otázny. Nielen, že nedošlo k efektívnemu zabezpečeniu nezávislosti médií, ale aj k fyzickej bezpečnosti novinárov, čo EK hodnotí ako alarmujúce.
Situácia neustále monitorovaná
Komisia zdôrazňuje, že bude aj naďalej monitorovať situáciu v SR a každú situáciu posudzuje individuálne. „Náš záväzok je jasný: podpora Slovenska pri dodržiavaní zásad právneho štátu a základných práv, v ochrane dôvery verejnosti a v ochrane finančných záujmov Únie,” ukončil McGrath svoje vyhlásenie, čím sa snažil upozorniť na význam servisu právneho štátu v členských štátoch EÚ.
