Barbora Andrešičová: Už fakt nemám devätnásť. Som rebelka, nie romantička
Barbora Andrešičová sa vo svojej najnovšej úlohe v divadelnej hre „Watsonovci” postavila pred zaujímavú výzvu – stvárniť postavu devätnásťročnej Emmu Watsonovú. Na tlačovej konferencii sa priznala, že tento projekt pre ňu predstavuje určité obavy, no zároveň aj vzrušenie, pretože ako herečka si uvedomuje, že už dávno nie je tínedžerkou. „Mám raz toľko, a tak som sa musela snažiť nájsť v sebe esprit, aby som sa do postavy naozaj vcítila,” hovorí.
Na tlačovej konferencii sa debata o diele rozvinula i k názorom, ktoré vyjadrila kolegyňa Zuzana Fialová, označujúc hru za „zlatú a rozkošnú”. Andrešičová však dodala, že v príbehu, od momentu, keď doň zasiahne spisovateľka Laura, sa postavy začnú správať rebelantsky a začnú si klásť otázky, čo dáva príbehu nový rozmer a dynamiku. „Spočiatku som mala problém s klasickým zložením deja, ale teraz si to už naozaj užívam,” dodáva.
Keď prišla reč na literárne dielo Jane Austenovej, Andrešičová sa zasmiala a priznala, že ako dieťa sa touto literatúrou veľmi nezaoberala. Na otázku, či sa pustí do čítania „Pýchy a predsudku”, sa však nebránila myšlienke a skôr sa na prípravu zamerala vizuálne – prenikla do dobovej kultúry prostredníctvom filmov a seriálov, aby mohla verne preniesť atmosféru do svojej hry.
Jedným z najzaujímavejších aspektov jej postavy, Emmu, je jej charakter. „Keď sa raz zistilo, že mám hrať hlavnú postavu, bola to pre mňa príjemná novinka. Avšak, niektoré pasáže, v ktorých sa Emma neustále pripomína ako hlavnú postavu, mi neboli po chuti. Chápem, že musí bojovať za svoj príbeh, ale občas to vyznieva až príliš na silu,” vysvetľuje herečka, pričom dodáva, že v hre je veľmi dôležité prenášať emocionálne prežívanie a zložitosti vzťahov medzi postavami.
Zaujímavý je aj pohľad na porovnanie „Watsonovcov” a iných diel, na ktorých pracovala, ako napríklad „Malé ženy”. Andrešičová vníma „Watsonovcov” ako zaujímavejších predovšetkým vďaka dynamickému vývoju postáv, čo v nej podporuje pocit metadivadla, v ktorom sa postavy vzpierajú autorite svojho vzhľadu a vývoja príbehu.
Na otázku, aké myšlienky z hry ju najviac oslovili, reaguje so závažnosťou: „Myslím, že ak prestanú platiť pravidlá, tento svet sa dostane do chaosu. Zodpovednosť za vlastný život je nevyhnutná, ak chce človek získať slobodu.” Zarazí sa nad výnimočnosťou týchto myšlienok a poukazuje na ich aktuálnosť aj v súčasnosti.
Na záver dodá, že jej účasť v tomto projekte je obohacujúca a nezabúda sa s úsmevom zamyslieť nad budúcimi možnosťami. Všetky výzvy, s ktorými sa počas prípravy na úlohu stretne, preklenú jej vnútorný svet a umocnia obraz krehkej, ale silnej Emma Watsonovej.
