Filmová katastrofa alebo komédia?
Neexistuje nič, čo by mohlo perfektné znechutiť obdobie Vianoc, ako sú rozprávky, ktoré sľubujú nezabudnuteľné zážitky a výsledkom sú popri sebe stojace herecké výkony plné nepodarených gagov a otrepaných klišé. Tak sa stalo aj v prípade najnovších „diel“ autorov z produkcie „Záhada strašidelného zámku“, ktorý sa s hrdosťou prihlásil do bitky o divácke srdcia proti slovenskej rozprávke „Čáry-máry“. Publikum s otvorenými ústami sledovalo výsledky, ktoré sa stali predmetom posmechu.
Minulosť nezabúda
Rozprávka „Záhada strašidelného zámku“ sa zdá byť jednou z tých, ktoré by sa mali preniesť medzi archívne poklady, ktoré by bolo lepšie zastrčiť pod koberec. Hlavné postavy, ako princezná Sofie Anna Švehlíková, princ Oskar Hes a minister Jiří Mádl, sa snažia viesť príbeh cez zapletené situácie, avšak častokrát pôsobia ako keby s ním neboli vôbec zoznámení. Napriek tomu, že ide o zložitú zápletku, diváci len ťažko udržia pozornosť, kým chápu, čo sa tu deje.
Porovnanie, ktoré bolí
Kde sú hrdinské činy a napínavé momenty? Očakávania sú sklamané a rozprávka sa slabo snaží presadiť voči konkurencii zo susedného Slovenska. „Čáry-máry“ si prehráva s hodnotením, ktorým sa Česi predvádzajú, pričom kvalita kvalitnej zábavy zostáva diskutabilná. Diváci musia zniesť útrapy sledujúc, ako sa herci snažia humorne prezentovať banality bez očarovania.
Súčasný absurdizmus v rozprávkach
Kto má trpieť pri sledovaní rozprávok, kde sú vojenské intrigy a trapasy postáv plné absurdných situácií? Na jednej strane máme princezné, ktoré nemajú odvahu vystúpiť pred divákov, a na druhej strane minister s komplikovanými a nepresne formulovanými zápletkami, ktoré nielenže nenadchnú, ale dokonca aj nudia. „Kde sa stala chyba?“ pýtajú si mnohí.
Reakcie divákov
Diváci sa neopatrne odhaľujú na diskusiách, kde komentujú svoje obavy. „Mal som pocit, že sledujem skôr školský projekt než profesionálnu produkciu,“ napísal jeden z nespokojných divákov. Je ich čoraz viac, ktorí vyjadrujú znechutenosť a túžbu po kvalitnejšej zábave.
Budúcnosť slovenských rozprávok
Aké posolstvo teda zanechajú tieto snímky? Je nevyhnutné postaviť sa k takejto produkcii čelom a zamyslieť sa nad tým, aký druh zábavy sa ponúka našim deťom a rodinám. Ak chceme kvalitu, mali by sme prehodnotiť, čo považujeme za rozprávkový formát. Možno je načase posunúť sa od rozprávkových hier pod úroveň a začať opäť s rozprávaním príbehov, ktoré si zaslúžia miesto v srdciach divákov.
