Kontroverzné vyhlásenia ohľadom Úradu pre verejné obstarávanie
V nedávnom vystúpení minister životného prostredia Tomáš Taraba ostro kritizoval Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) za jeho pomalé procesy a obvinenia, že blokuje projekty v hodnote vyše miliardy eur. Taraba na tlačovej konferencii jasne naznačil, že úrad „meditoval” nad projektmi, čím ohrozil hospodársky rast a ďalší rozvoj štátu.
Jeho slová, podobné emocionálnemu volaniu na poplach, rozprúdili debatu o budúcnosti kontrolného úradu, pričom Taraba sa postavil do role obhajcu rýchlych a efektívnych zmien, zatiaľ čo vytváral dojem, že regulátori sa beztak zameriavajú na tradičné spôsoby kontroly a nezohľadňujú dynamicky sa rozvíjajúce potreby trhu.
Kritika a obrana zo strany ÚVO
Predseda ÚVO Peter Kubovič ostro odmietol Tarabove obvinenia o „meditovaní” a obhájil dlhé postupy úradu ako nevyhnutné pre zaisťovanie transparentnosti a zákonnosti verejného obstarávania. Podľa neho toto tvrdenie nezodpovedá realite, pričom tvrdí, že ÚVO vykonáva kontroly podľa svojich kapacít a v rámci právnych predpisov.
Rovnako zdôraznil, že úradu je známa suma 420 miliónov eur v zákazkách, ktoré prešli kontrolou, čo je diametrálne odlišné od Tarabovho odhadu miliardy. Tieto zjavné rozpory posúvajú konverzáciu na úroveň absurdity, pričom minister a predseda úradu stoja na úplne opačných póloch v diskusii o efektívnosti a dôveryhodnosti verejných inštitúcií.
Núdzový stav alebo prehnaná kritika?
Tarabove výrokov naznačujúce, že by ÚVO mohlo združiť svoje kompetencie s inou inštitúciou, vyvolali v profesionálnych kruhoch vášne a obavy z destabilizácie. Ekonomická budúcnosť nie je len o strihaní rozpočtov; je to aj o efektívnosti a účinnosti, ktorú je potrebné dôsledne kontrolovať a analyzovať z každého uhla. Je presne toto oslabenie inštitúcie, ktoré môže viesť k nenapraviteľným škodám.
Kubovič upozorňuje, že akékoľvek rušenie alebo spájanie úradov by mohlo viesť k zhoršeniu kvality kontroly projektov a oslabením záruk, ktoré sprievodné procedúry musia zabezpečiť. Takže, je naozaj potrebné prehodnotiť, čo od svojich regulačných orgánov očakávame a akú úlohu im prisudzujeme v dynamicky sa meniacom hospodárskom prostredí.
Budúcnosť ÚVO v ohrození?
Rovnaké pochybnosti ohľadom budúcnosti ÚVO vzniesol aj minister financií Ladislav Kamenický. V jeho návrhu na konsolidáciu verejných financií sa zvažujú aj možnosti zlučovania, avšak Kubovič sa nezdá byť presvedčený, že toto by prinieslo skutočné úspory.
V súčasnej situácii, kde je potrebné zredukovať výdavky, sa diskutuje o tom, čo vôbec znamená efektívnosť v rámci verejných služieb. Hospodárska realita nie je čiernobiela; akýkoľvek zásah do štruktúry môže mať dlhodobé dôsledky, ktoré nemusia byť ihneď zjavné. Takže aké sú skutočné prínosy a náklady tohto kroku? Politické rozhodnutia zvyčajne nemajú priame hospodárske opodstatnenie, čo podriaďuje budúcnosť štátu v neistote.
Pozoruhodné porovnania s okolitými krajinami
Pri analýze efektivity postupov Slovenska sa objavujú aj porovnania s modelmi fungovania v iných krajinách, najmä s Poľskom, kde podľa Kuboviča prebieha kontrola projektov rýchlejšie. Ak je pravda, že zahraničné modely môžu priniesť nové impulzy pre zmeny, je načase zamyslieť sa, či sa vzhľadom na našu históriu máme doslova za čo hanbiť.
Inštitúcie budú musieť nájsť rovnováhu medzi rýchlosťou a zabezpečením správnosti procesov. Ak sa budú naďalej vyskytovať nezrovnalosti vo verejnom obstarávaní či nesúlad v odhadoch, bude to mať fatálne následky nielen pre biznis, ale aj pre dôveru občanov v systém ako taký. Zostáva otázne, aké ďalšie kroky zvolí vláda pri riešení týchto závažných otázok a či to nakoniec všetko nebude obrovským sklamaním pre tých, ktorí očakávajú skutočné zmeny.
