Neuspešný pokus o moc pre Stepan Červonenka
V noci z 20. na 21. augusta 1968, kedy sa Československo snažilo o prevzatie moci na sovietskom veľvyslanectve, ukázalo svoju slabosť. Ambície Stepana Červonenka, sovietskeho veľvyslanca, zliepať „revolučnú“ vládu, sa rozpadli na kusy ako skladačka, ktorá nemala žiaden zmysel. Jeho snahy o svoju vlastní vládu, na čele s jeho priateľom Aloisom Indrom, skončili zlomyseľnou komédiou, kde osud už dávno rozhodol. Alexander Dubček, symbol reformného hnutia, stále stál na svojom mieste.
Historické úspechy na strane jednej, zlyhanie na strane druhej
Historici si dodnes kladú otázku, ako mohlo dôjsť k takému priepastnému zlyhaniu. V posledných hodinách pred okupáciou sa československí politici ocitli v zložitých podmienkach, kde im Červonenko ponúkal funkcie v „revolučnej“ vláde, ktoré nikto nechcel. Odmietali akceptovať pozície, keďže na uliciach Prahy sa opäť ozývali hlasy protestov proti okupantom. Aké plány teda v skutočnosti mal Červonenko, ak neboli prekážkou adresované bezprostredným odporom obyvateľstva?
Pohyb historických reprezentantov
Zatiaľ čo sa na ambasáde snažil o zloženie svojich ministerských postov, v krajine sa rozvíjal chaos. Súdruhovia, ktorí sa na rokovaniach zúčastnili, si uvedomili, že ich pohyb a ich ambície sa skôr či neskôr stanu terčom posmechu. Aký odkaz týmto aktom posielali? Je smutné, že v moci ostávali muži ako Mlynář, ktorý prezradil, že celý jeho život bol v žiari reformy a vo vojne s okupantmi.
V živote diplomatov nemôže byť miesto pre chaotické rozhodovanie
Červonenko, ktorý sa sám dostal na diplomatické posty bez potrebných skúseností, platil za vedúceho predstaviteľa, bez ktorého vývoja by reformy možného vojenstva zlyhali na prvom mieste. Nikdy však nenachádzal journeymanov, ktorí by jeho plány za múry veľvyslanectva podržali. Taktické kroky po vpáde na jeho pôdu sa už ani nedotkli očakávania, že dokáže samostatne prevziať moc prichádzajúce s vojenskými jednotkami.
Nezabudnuteľný prevrat
Bolo to vojenské plánovanie z Kremľa, ktoré už rozprávalo o nespočetných konštrukciách zložených z reálnych účastníkov revolúcie. Dubček a Černík ostali pod patronátom tých, ktorí chceli misky váh navrátiť krutým a milosrdným rukám Moskvy. Červonenko sa stal bábkou v hre, kde osud predurčil jeho bezvýznamnosť, a tak jeho vláda, s ktorou sa nezmaril, ostala len večnou pamäťou. Akul si cesty rozporu, kde sme svedkami agresie, porozumenia a nádeje pod plášťom diplomatickej praxe.
